PRIEVIDZA. Viliam Ridzoň sa už takmer pätnásť rokov venuje foteniu húb. Do prírody vyráža s ťažkým batohom len preto, aby verne zachytil ich podobu. Fascinujú ho najmä vzácne huby.
Vzácnych a chránených druhov na hornej Nitre podľa neho rastie pomerne dosť. „Najmä v prievidzskom lesoparku, kde veľmi rád chodím. Je škoda, že ich hubári trhajú a režú. Keď máme raz zákonom dané, že ide o chránený druh, tak by sme k nemu tak mali pristupovať,“ zdôraznil v úvode Ridzoň.
Z hríbovitých druhov v lesoparku som našiel hríb purpurový, kráľovský, príveskatý, vínovočervený, plavý, hríb quéletov. V Bojniciach išlo o hríb striebristý, nádherný, jamkatý, satanský, ďalšie vzácne muchotrávky cisárske, šiškovité, ostnaté a mnohé iné.
Huby sa by sa nemali odrezávať. Sušiť ich treba na site či záclone, radí odborníčka Čítajte Veľký úspech
Uplynulý rok sa mu však podaril mimoriadny úspech. Našiel hríb, ktorý na Slovensku doteraz nebol nájdený, Suillelus adonis. Ide o varietu hríbu quéletového.
„Čaká sa na potvrdenie. Momentálne je to v Čechách na testoch DNA. Ak by sa to potvrdilo, išlo by o prvonález tohto druhu na Slovensku,“ teší sa fotograf. V tomto smere podľa neho napreduje aj mykológia. Nové technológie posúvajú na vyššiu úroveň aj skúmanie húb.
„Prichádza sa na nové skutočnosti. Pri niektorých druhoch, ktoré sa považovali za nepríbuzné, sa dávajú dohromady. A naopak, niektoré druhy sa rozčleňujú,“ opísal.
Hubárska sezóna je v plnom prúde, jeden človek už na otravu zomrel Čítajte Pravidelnosť výskytu
To, či sa vzácne huby vyskytujú na určitých miestach pravidelne, závisí od druhu huby. „Pokiaľ sú to mykorízne druhy, kde je symbióza s vyššou rastlinou, tak tie sa vyskytujú pravidelne, pokiaľ sa nezničí podhubie.
U vreckatých húb je to trošku iné, pretože tam ich rozmnožovanie funguje trochu inak, ale pokiaľ sa zachová biotop, tak sa pravidelne vyskytujú na tých istých miestach.
K hubárčeniu ho doviedol otec. „Študoval agronómiu, tak mal poľnohospodárstvu blízko. Dosť času sa venoval hubám. A odmalička ma k tomu viedol,“ spomenul Ridzoň.
Foteniu húb sa začal venovať s nástupom digitálnych fotoaparátov. Vtedy si začal brávať aparát do lesa.
„Snažil som sa zachytiť nejaký moment, pamiatku, zážitok. Postupne ma to chytilo a začal som sa tomu venovať trošku hlbšie. Ako sa človek dostáva do problematiky, chce nájsť nové huby, nové druhy. Aby ich našiel, musí o nich niečo vedieť. Ako rastú, kde rastú, čo potrebujú k tomu. Takže som sa musel naučiť niečo o ich bionómii. Pretože nie všetky huby rastú všade,“ vysvetlil.
Jeden z prvých
Veľkým vzorom pre neho je ďalší rodák z hornej Nitry a už žijúca legenda slovenskej mykológie Ladislav Hagara, v ktorého knižkách sa vŕtal odmalička.
