NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Kálničan Milan Stano má na svojom literárnom konte ďalšiu knihu.
Zbierka 2595 politických anekdot a 232 karikatúr, ktorú nazval Socializmus v anekdotách, by mu za bývalého režimu zabezpečila na niekoľko rokov mrežu pred očami.
Dnes je spomienkou na časy, keď sa politické vtipy nesmeli publikovať a napriek tomu sa šírili neuveriteľnou rýchlosťou.
Aj keď pre ich autorov a priaznivcov znamenali ohrozenie slobody.
Papaláši z éry socializmu padajú do priepasti
250 strán s takmer troma tisíckami politických vtipov a množstvom karikatúr dáva nahliadnuť do dôb nie až tak dávno minulých.

Na obálke knihy Brežnev, Husák, Jakeš, Gorbačov, Stalin a Gottwald spolu nesú transparent s podobizňou Marxa, Engelsa a Lenina. Všetci sú krok od hlbokej priepasti.
A papalášov dôb minulých sleduje usmiaty vojak Švejk.
„Vtipy sú z dávnej i nedávnej éry socializmu, lebo cez humor sa dá povedať o dobe viac než vážnymi vedeckými traktátmi pre pár odborníkov,“ povedal maliar, karikaturista a spisovateľ Milan Stano.
Anekdoty zo socialistickej doby mali zvláštne čaro, lebo patrili do kategórie „tabu“.
Nesmeli sa hovoriť, vysielať v rozhlase ani v televízií, nepublikovali sa v novinách ani v časopisoch. Napriek tomu ich šírenie bolo lavínovité.
„Bolo nebezpečné takéto vtipy aj rozprávať. Za protištátne vtipy hrozilo vyšetrovanie i väzenie. Preto sa takýmto vtipom vravelo, že sú o zlatú mrežu,“ pokračoval.
Za vtipy sedeli mnohí ľudia
Za vtipy sedel český karikaturista Josef Molín i jeho kolega Haďák. Slovenský spisovateľ Rudolf Dobiáš za karikatúru Stalina a Gottwalda smažiacich sa v pekle v obkolesení čertov dostal osemnásť rokov.
Z nich mnohé prežil v Jáchymove. Za kreslený vtip, ktorého sám ani nebol autorom.
„Politická anekdota je pre spoločnosť užitočná. V socializme, ale aj v demokracii. Politik je proti vtipu úplne bezbranný. Ten múdry ho toleruje. Iba hlúpi politici sa urážajú a prenasledujú ich autorov a šíriteľov.“
Politické anekdoty dokázali mnohokrát predvídať budúcnosť omnoho presnejšie než sociológovia, politológovia a prognostici.

„Zažil som druhú polovicu 60. rokov, keď bol politický odmäk, rok 1968, keď bola zrušená cenzúra. Vtedy som kreslil hádam do všetkých novín a časopisov.
Potom prišla okupácia a 21. august 1968, cenzúra a normalizácia.
Okupácia mnohých vyliečila z ilúzií o socializme a večnom bratstve so Sovietskym zväzom. Mňa uviedla do reality a ku skepse či nadhľadu.“
Má štyri časti
Kálnický rodák rozsiahlu knihu plnú vtipov rozdelil do štyroch častí.
Socializmus v anekdotách v Československu, Socializmus v anekdotách v Sovietskom zväze, Rádio Jerevan a Socializmus v anekdotách v iných socialistických krajinách.
„Rozhodol som sa začať anekdotami z našej vlasti. Čitateľa určite najviac zaujíma, čo sa dialo na Slovensku počas socializmu v oblasti „zakázaného“ humoru. Ale aj sovietske politické anekdoty sú nádherné.
Od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie až po Rádio Jerevan,“ zasmial sa autor.
Sovietske anekdoty sú podľa Milana Stana pravdepodobne najlepšie, čo sa podarilo ruskej náture v oblasti humoru vytvoriť od roku 1917 až po rozpad Sovietskeho zväzu. Možno aj tým, že sú zhustením poznanej skutočnosti a sú pravdivé. Sú to dejiny na malej ploche niekoľkých viet.
„V rokoch 1975 až 1983 som bol v ZSSR niekoľkokrát maľovať. Pozoroval som vtedajšiu atmosféru a zapisoval anekdoty. Mal som ich zozbieraných toľko, že pri ich výbere do knihy som musel doslova vyberať,“ prezradil.
Sú tam doslova všetci. Jakeš, Biľak, Husák, Štrougal, Brežnev, Fojtík, Stalin, Marx, Engels, Castro, Ceausescu, Gottwald, Dubček, Novotný a mnohí iní. Marxisti, komunisti, socialisti i stalinisti. Všetci v jednom košiari.

„Anekdoty v tejto knihe pochádzajú z mojej zbierky, z mojich knižiek, rôznych humoristických časopisov a zo zbierok Brezinu, Kanevského, Závackého, Peťovského, Miku a ďalších.
Niektoré vtipy z čias socializmu sú naozaj kruté, lebo aj doba bola zlá. Najmä v časoch Stalina.“
Za normalizácie toho veľa nenakreslil, skôr sa venoval grafike a maľbe. Ale karikatúry neprestal robiť, lebo ho to bavilo.
„Ten náš socializmus na Slovensku bol deravý. Čistky neboli až tak kruté ako v Čechách, ale boli. Veľa sa tu švejkovalo, predstieralo, každý mal tam hore nejakých známych, lebo sme sa takmer všetci poznali.“
Milan Stano nezostal vo svojej zbierke politických vtipoch len u socialistických papalášov. V zaujímavých historických kontextoch s nimi vystupujú aj americkí prezidenti Hoover, Roosevelt, Kennedy, Nixon či Reagan.
Piata kniha v edícii anekdot
Kniha Socializmus v anekdotách je piatym pokračovaním edície plnej vtipov a anekdot, ktorú Milan Stano napísal.
Pred ňou boli knihy Slovensko v anekdotách, Slovenská republika v anekdotách, Blondínky v anekdotách a Policajti v anekdotách.
Tentokrát prišiel na rad socialistický režim.

„Socializmus je pre mňa dôvod na smiech, lebo predkladám čitateľovi anekdoty o ňom. Čitateľa nepoučujem, čo je socializmus, nehovorím o jeho škodlivosti či prednostiach. Socialistické anekdoty sú vďačnou témou. Je v nich ľudový folklór tej doby,“ usmial sa autor zbierky.
Humor je jeho životnou filozofiou. Spôsobom, ako spoznávať život a ako ho komentovať.
„Nie všetky národy a civilizácie majú anekdoty. Tento unikátny žáner patrí do našej európskej civilizácie a do výbavy každého kultúrneho človeka.
Anekdota je most medzi minulosťou a prítomnosťou v tej najčistejšej podobe. Od biblických čias až po dnešok,“ dodal na záver Milan Stano.