TRENČÍN. V priestoroch Centra špeciálnopedagogického poradenstva v Trenčíne otvoria v septembri bezplatný Klub pre rodičov detí s poruchou autistického spektra (PAS).

Psychologička v ňom teoreticky i prakticky oboznámi rodičov s PAS a vysvetlí im, ako možno v domácich podmienkach vytvoriť pre dieťa úlohy na nácvik a rozvíjanie zručností.
Klub je určený pre rodičov zo širokého okolia, záujem o stretnutia majú ľudia z celého Slovenska.
Rodičia musia deťom porozumieť
Klub vzniká pod vedením psychologičky Ľubomíry Dunčákovej. „V Centre nám od istého času začali pribúdať deti s touto diagnózou. Nie som ale špecialistka, ani nie sme zariadenie, ktoré by sa tomu viac venovalo, tak sme sa rozhodli v rámci diagnostiky spraviť ako keby miesto prvého kontaktu,“ povedala.
V rámci diagnostiky chcú ochorenie odhaliť a identifikovať, v prípade detí, u ktorých je podozrenie na PAS, odsledovať správanie a rodičom poskytnúť inštrukcie, ako majú ďalej postupovať.
PORUCHY AUTISTICKÉHO SPEKTRA
PAS sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktorú skrátene nazývame autizmus. Autizmus totiž nie je len „jeden“. Ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Odborníci ju definujú rôzne – autizmus je mentálne postihnutie, ktoré:jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im,ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudínarušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.Ešte donedávna bol autizmus považovaný za zriedkavú poruchu, opradenú množstvom mýtov. Výskum v posledných rokoch však potvrdil, že autizmus je bežnejší, ako sme si mysleli. Podľa najnovších štatistík z roku 2012 postihuje autizmus v Európe každého stého človeka.Na Slovensku neexistujú verejne dostupné štatistiky o počte ľudí s diagnózou PAS. Ak by sme však vychádzali z faktu, že na 100 obyvateľov pripadá jeden človek s poruchou autistického spektra, podľa sčítania obyvateľov z roku 2010 by nám vyšlo číslo 54 297.
ZDROJ: SPOSA.SK
Podľa Dunčákovej je čakacia doba k odborníkom veľmi dlhá, klub tak môže vypomôcť rodičom s podozrením na ochorenie u svojho dieťaťa celý proces diagnostikovania urýchliť.
Cieľom je aj združovať rodičov, ktorí potrebujú o svojich problémoch hovoriť.

„Raz mesačne sa tu môžu navzájom podporiť a vymeniť si skúsenosti. Na každom stretnutí chceme hovoriť o oblasti, ktorá je u detí narušená tak, aby všetci porozumeli. Rodičia musia pochopiť, že vnímanie je u detí iné, v mozgu majú inak prepojenia a vnímanie pre nás bežnej situácie môže byť pre nich chaosom a zmätkom,“ ozrejmila Dunčáková s tým, že takéto podnety môžu ich ratolestiam vyvolať záchvaty, môžu kričať, báť sa a byť úzkostné. Rodičia tak musia zistiť, čo na dieťa vplýva negatívne a čo pozitívne. Prijať poruchy správania u dieťaťa je pre rodičov mimoriadne ťažké.
„Náročné je to len tým, že je to neliečiteľné a je to navždy. Dieťaťu sa dá len pomáhať a posúvať ho, aby bolo v dospelosti čo najviac samostatným. Sú ale aj deti, ktoré aj v budúcnosti budú odkázané na starostlivosť – napríklad nehovoriaci či tí na intelektovo nízkej úrovni,“ prízvukuje psychologička Dunčáková.
Okrem prijatia skutočnosti sa rodičia musia vyrovnať aj s reakciami okolia na správanie dieťaťa. K stresovým situáciám dochádza často u lekára, či v mestskej hromadnej doprave.
„Ak rodič dieťa v minulosti naučil, aby si v autobuse sadlo, sadne si pri každej ďalšej jazde. Rodičov ale ľudia obviňujú, že je jeho dieťa nevychované a že staršieho človeka nepustí sadnúť. Tým chcem povedať, že starostlivosť je veľmi ťažká,“ prízvukuje psychologička.
Signálom je nereagovanie
Porucha autistického spektra sa u detí môže prejaviť odlišnosťou oproti rovesníkom najmä v sociálnej oblasti, nadväzovaní kontaktov, komunikácií a vo vytváraní predstáv a sveta fantázie.
Najviac prípadov diagnostikujú u detí od troch rokov. „Rodičia hlavne v tom čase zbadajú, že dieťa je iné. Nereaguje na matku, neusmieva sa keď sa má usmievať, očný kontakt nie je primeraný alebo žiadny, dieťa bočí pohľadom. K odhaleniu dochádza aj v škôlkach, keď sa zistí, že je v kolektíve iné, bočí, nehrá sa a má záchvaty.“

Diagnostikovanie PAS avšak automaticky nemusí znamenať, že dieťa musí študovať na špeciálnych školách.
Intelektuálny vývoj u detí môže byť buď veľmi nízky, stredný, alebo nadpriemerný. Ľudia s nadpriemerným intelektuálnym vývojom spravidla študujú na všeobecných školách.
„Sú to vysokofunkční autisti, takzvaní aspergeri. Tí môžu absolvovať základnú, strednú aj vysokú školu. Ak sa u nich vyskytuje nejaký problém, tak len v komunikácii,“ dodala Ľubomíra Dunčáková.
V Klube pre rodičov detí s PAS štartujú so stretnutiami v druhej polovici septembra, do poradne sa prihlásili ľudia z Prešova, Zvolena, Levíc i Bratislavy.
Ďalší záujemcovia sa môžu prihlásiť osobne, e-mailom na: cspptn@gmail.com, alebo cez sociálne siete.