PRIEVIDZA. Tento týždeň si pripomíname 74. výročie Slovenského národného povstania. To so sebou nesie množstvo príbehov.
Významné okamihy zo života svojho otca, podplukovníka Mikuláša Petroviča, prezradili jeho deti.
Mikuláša Petroviča poznali obyvatelia prievidzského Starého sídliska ako muža v uniforme, na ktorého každý deň, keď išiel z práce, pokrikovali chlapci: „Ujo, máte odznáčiky?“
Vždy mal niekoľko pripravených vo vrecku a s radosťou s nimi prehodil zopár slov.
Pracoval v uránových aj uhoľných baniach, 96-ročný Karol Mikuláš je stále aktívnym turistom Čítajte Príbeh, z ktorého behá mráz po chrbte
V roku 1944 sa podieľal na príprave SNP ako spojka v horách v okolí Skýcova, Zlatých Moraviec, popri rieke Hron. Skupina sa volala „Nevského“.
„Bol mladý, sotva 22-ročný. Noci a dni neistoty, úzkosti a strachu v lesoch ho sprevádzali po celú dobu. Neustále myslel na svojich blízkych, hlavne matku, otca mu totiž hory vzali, keď mal 14 rokov,“ začal rozprávanie jeho syn Boris Petrovič.
Po návšteve viacerých partizánov v dedine Obyce pri Zlatých Moravciach, kde žila jeho matka s malými neterami, niekto zradil.
Skoro ráno Obyce obsadili Nemci. Vtrhli aj do dvora jeho matky.
„Musel sa rozhodnúť rýchlo, a tak sa schoval do otvoru komína. Zo svojho provizórneho úkrytu v studenom komíne, kde sa len-len roznožmo udržal, počul,
