Miloš Krško sa venoval športu od malička, otec hrával futbal za Dunajskú Stredu, ktorá práve v tom období postúpila do najvyššej československej ligy a neskôr i za Hurbanovo a mama hrávala volejbal. „Šport mi učaroval už v útlom detstve, hoci v rodnej Prievidzi futbal nebol na dobrej úrovni a viac ma lákal skôr basketbal, pretože hala bola každý víkend zaplnená a na derby zápasy Prievidze s Handlovou sa nezabúda,“ začal spomínať futbalový tréner Miloš Krško.
V šiestich rokoch učarovala Krškovi definitívne futbalová lopta. „Otec ma zapísal do prípravky v Prievidzi a v podstate som tam prešiel všetkými vekovými kategóriami až do A-tímu. Debut v A-tíme Prievidze som mal na domácom ihrisku proti Interu Bratislava, nastúpil som hneď od začiatku, pretože zo základnej zostavy nám vypadli dvaja – traja hráči. Išiel som hrať pravého záložníka a bránil som Vraťa Greška, s ktorým som sa neskôr stretol v slovenskej dvadsaťjednotke,“ zaspomínal na svoj prvý zápas Miloš Krško.
V tíme Baník Prievidza odohral Miloš Krško takmer sezónu a pol, pričom väčšiu časť pôsobil v tíme ako talentovaný dorastenec. „Odišiel som na vojnu, oslovila ma Dukla Trenčín a teda som rok „vojenčil“ v Trenčíne. Keď som sa mal vrátiť po roku späť do Prievidze, tak tá akurát kvôli reorganizácii najvyššej súťaže vypadla do druhej ligy. Napokon som ale do Prievidze neprišiel, prikývol som totiž na ponuku Zbrojovky Brno.“
Miloš Krško v drese Hrušovian. (zdroj: JARO ŠUPA)Prvé legionárčenie v Brne
V Brne strávil Miloš Krško tri roky, odtiaľ si odskočil na polročné hosťovanie do Slovana Bratislava. „Pre mňa to bola česť hrať za Slovan, jediným problémom bol fakt, že práve počas môjho pôsobenia vypadol Slovan do druhej ligy. Bolo to temné obdobie Slovana, voči hráčom boli podlžnosti,“ zaspomínal si M. Krško, ktorý po skončení v hlavnom meste okamžite dostal ponuky z Banskej Bystrice, Žiliny, či Petržalky. „Rozhodol som sa pokračovať v Žiline a tie tri roky strávené v tomto tíme neľutujem. Bolo to pekné obdobie, vždy sme hrali o čelo ligy, dvakrát sme skončili na druhom mieste a raz štvrtý. Na titul sa mi so Žilinou nepodarilo dosiahnuť, hoci hneď prvý rok po mojom odchode sa Žilina tešila z majstrovského titulu.“
Tri roky aj v Gruzínsku
Po ukončení zmluvy v Žiline prišla ponuka z Dinama Tbilisi. „V Gruzínsku som získal vytúžený ligový titul a tiež sme vyhrali Gruzínsky pohár i superpohár. V podstate na klubovej úrovni som v Gruzínsku dosiahol všetko. A bonusom boli zápasy v Lige majstrov, či v európskej lige. Najpamätnejším zápasom bol duel na Olympijskom štadióne v Aténach, kedy sme v predkole Ligy majstrov narazili na Panathinaikos Atény. Síce sme do hlavnej časti nepostúpili, ale hrať pred 60 000 divákmi je niečo nepredstaviteľné.“
