Začiatkom novembra 1918 viedli k drancovaniu. Iniciátormi boli zajatci a vracajúci sa frontoví vojaci. Z obchodov a krčiem, prevažne židovských majiteľov, i z Carpathie, boli vyrabované zásoby potravín. Pogromy a plienenie sú zaznamenané aj v Bystričanoch a Hornom Kamenci.
Strážne skupiny domobrany
V okrese boli traja Židia zabití, ďalší ušli. Thonet, majiteľ továrne vo Veľkých Uherciach, platil stráž z mladých robotníkov.
Na ochranu obcí prišlo maďarské vojsko, neskôr sa organizovali strážne skupiny domobrany, z ktorých sa utvorila národná stráž, vy-zbrojená zbraňami nitrianskej posádky.
Likvidovali revolučné vrenie, napríklad 12. novembra 1918 v Ráztočne a Veľkej Čause.
V Prievidzi domobranu zorganizovali miestni národovci, ktorí si získali obyvateľstvo. V polovici novembra sa ujala moci pobočka Slovenskej národnej rady s predsedom Dr. Jánom Čvikotom, obvodným lekárom.
Okres spravovali do januára 1919, kedy sa okresným komisárom stal Dr. Ján Novák.
Stráže pôsobili do príchodu vojakov prvého česko-slovenského oddielu v decembri.
Prievidza napokon pod vplyvom národne uvedomelého vedenia patrila k prvým mestám, ktoré prijali Martinskú deklaráciu. No stále mnoho prievidzských domácností rozprávalo po maďarsky a túžilo po návrate Uhorska. Nemecká menšina odporovala vzniku ČSR aj na hornej Nitre i napriek tomu, že všetky minority získali rozsiahle práva garantované ústavou.
Protest v Prievidzi
V Nitrianskom Pravne a okolitých nemeckých obciach sa v januári 1919 muselo zaviesť stanné právo. Bola tu ubytovaná stopäťdesiatčlenná jednotka vojska na útraty rebelujúcich obcí, vo Veľkej Čause až do roku 1920. Navyše vojenská ofenzíva Maďarskej republiky rád si vyžiadala mobilizáciu. Obyvatelia z celého okresu sa vybrali 25. marca 1919 protestovať do Prievidze voči odvodu do ďalšej vojny.
Dvetisíc demonštrantov rozohnali žandári a vojaci. Obyvatelia handlovskej baníckej kolónie sa pridávali k maďarskému vojsku.
Slovensko prišli chrániť jednotky z Čiech. Nepokojnú Handlovú strážila rota moravských Orlov. Sociálna situácia sa nezlepšila ani rok po vojne.
V októbri 1919 v Oslanoch došlo opäť k drancovaniu, k protestom proti keťasom, úžerníkom, podvodom mlynárov, preto i tu musela byť posilnená žandárska stanica. V roku 1920 konečne došlo k upokojeniu pomerov.
SÚŤAŽ
Do konca prázdnin každý týždeň vyjde článok, v ktorom bude ukrytá odpoveď na pripojenú súťažnú otázku. Príspevky uverejníme aj na webových stránkach periodika www.myhornanitra.sme.sk a múzea www.muzeumpd.sk.
Súťaže sa môže zúčastniť každý záujemca, podmienkou bude správna odpoveď na otázku, doručená do desiatich dní na adresu redakcie spolu s kupónom príslušného kola. Správne odpovede sa zaradia do zlosovania a z každého kola vylosovaný výherca získa vecné ceny.
Súťaž prebehne v deviatich kolách. Každý týždeň bude v článku ukrytá odpoveď na pripojenú súťažnú otázku.
Mená výhercov uverejnení periodikum My Hornonitrianske noviny dve čísla po kole s otázkou.
OTÁZKA:
Kto sa po vojne v roku 1918 stal predsedom prievidzskej pobočky Slovenskej národnej rady?
Odpovede spolu s kupónom prineste alebo posielajte na adresu redakcie MY Hornonitrianskych novín, Námestie slobody 22, Prievidza.
Správna odpoveď na druhú súťažnú otázku je: 10. januára 1849. Knihu od Zdeňka Hanku vyhrala Mária Líšková z Nitrice. Po výhru si môže prísť do redakcie MY Hornonitrianskych novín.
Autor: JAROSLAVA KUPČOKOVÁ
