Slovenskí rybári sú najlepší lovci dravcov

Dva úseky rieky boli výborné, na dvoch sa rybári poriadne vytrápili. Ale trápili sa aj iní a viac. Slováci boli najlepší. Sú majstrami sveta v chytaní dravých rýb na prívlač.

Slovenský tím po vyhlásení výsledkov. Slovenský tím po vyhlásení výsledkov. (Zdroj: DAVID HAVLÍČEK)

NOVÁ DUBNICA/PÚCHOV. Tento rok boli už 16. majstrovstvá sveta v chytaní na prívlač. Konali sa v Bosne na rieke Željeznica.

Krásny horský tok je plný pstruhov potočných. Slováci ukázali, že sú v love naozaj majstrami. Tajomstvo ich úspechu je, ako všetci svorne tvrdia, v tímovej spolupráci, bez ktorej by ani dobrý lovec nebol dosť dobrý.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slováci sú majstri

Rybárčenie nie je podľa reprezentačného trénera slovenských rybárov Vlastimila Tešického celkom spravodlivý šport.

„Nikdy neovplyvníte ryby, aby brali tak, ako si predstavujete. To sa nedá,“ dodáva. Aj napriek tomu sa však podarilo Slovákom vyťažiť na majstrovstvách maximum – a to nie prvýkrát. Piatykrát sa ako tím stali majstrami sveta a titul najvyšší získali aj v jednotlivcoch, a to už štvrtýkrát.

SkryťVypnúť reklamu

Aktívne chytanie

Prívlač nie je sedenie na jednom mieste, je to aktívne chytanie.

„Už na tréningu prejdete popri rieke niekoľko kilometrov, prípadne ste zaborený vo vode v čižmách až po prsia. Je to zábava, príjemné odreagovanie, ale aj drina,“ hovorí Tešický.

Prívlač je špecifická tiež v tom, že musíte dobre odhadnúť miesto, vybrať správnu nástrahu a správne ju vodiť. „Ide o to presvedčiť dravca vo vode, že umelá vec na udici je rybička, po ktorej sa oplatí vyštartovať a zožrať ju,“ vysvetľuje Tešický.

Náš tím je v tomto o dobrý míľový krok vpredu pred ostatnými. Sú v ňom totiž ľudia, ktorí tvoria spoľahlivé zázemie pre pretekajúcich lovcov. Ako hovoria rybári vo svojej reči, čítajú im vodu.

„Pretekajúci rybár má ruky a hlavu má chlap za ním. Ak musí intenzívne využívať jedno aj druhé, nemá čas. Ak má však výborné ruky a za ním stoja tri hlavy, ktoré mu hovoria, čo má robiť, je to výborné. Tak to máme aj my,“ hovorí tréner Tešický a hneď uvádza aj príklad z majstrovstiev v Bosne, keď sa slovenský systém osvedčil.

SkryťVypnúť reklamu

Rusi chytali na červeného, Slováci na oranžového červa

Posledné kolo v Bosne robil Vlastimil Tešický osobného asistenta budúcemu majstrovi sveta Lukášovi Holému.

„Vedľa nás bol Bulhar, Rus, naši dosť veľkí konkurenti aj v celkovom umiestnení. Ryby odrazu poriadne nešli, nebrali nám,“ spomína si Tešický. Dodáva, že vtedy prišiel jeden z ich asistentov s informáciou, že Rusi chytajú na červeného červa, teda na červenú silikónovú nástrahu. Prišla myšlienka zmeniť taktiku.

„Našla sa oranžová krieda, čo je malá silikónová tyčinka oranžovej farby,“ spomína si Tešický s tým, že ju dali nakoniec na udicu.

A prišiel obrat. Pre ryby bola veľmi atraktívna, začali odrazu brať.

„Zmenili sme aj spôsob vedenia nástrahy, začali sme ju rýchlo posúvať. Aj to zabralo,“ usmieva sa tréner.

SkryťVypnúť reklamu

Bulhara a Rusa, ktorí mali náskok tak šesť až sedem rýb, nakoniec Slováci dohnali a stali sa majstrami sveta. Ukázalo sa, že silné zázemie je dôležité.

Šikovný „čítač“

Zázemie tvoria ľudia, ktorí najprv vyhliadnu dobré miesta, kde by mohli ryby byť, vyberú tie správne nástrahy a poradia pretekárovi aj v spôsobe lovu, podľa toho, čo sa deje.

Veľmi šikovným čítačom vody, ktorý bol v slovenskom reprezentačnom tíme v Bosne, je Juraj Václavík z Lysej pod Makytou, Strelenky.

„Mal som na starosti jeden sektor, ktorý mi bol pridelený na celé majstrovstvá vrátane tréningov. Na samotnej súťaži som už poznal každý kameň, každú prekážku, miesta, kde sa ryba zdržiava,“ hovorí Václavík.

Na miestach, kde sa má chytať, sa pohybuje vždy dva až tri dni pred samotnými pretekami. „Kreslím si plánik a vyznačujem si v ňom všetky osobitosti. Kopírujú to aj iné štáty, našťastie sa im celkom nedarí,“ dodáva Václavík.

Na majstrovstvách ešte nechytal, ale aj on je výborný rybár, ktorý má množstvo medailí a diplomov za víťazstvá v medzinárodných súťažiach. Aj ryby pozná dokonale.

„Pri pstruhovi treba sledovať prekážky, jamy, prúdivé vody, kde mu to môže vyhovovať, kde sa zastaví.“

Juraj Václavík má niečo, čo rybárovi veľmi pomáha. Disponuje vzácnym inštinktom pre lov. Pozrie na vodu, chvíľu sleduje jej farbu, priezračnosť, vyhodnocuje aj počasie.

„Neviem, ani veľmi nerozmýšľam, ide to akosi samo. Potom pozriem, otvorím krabičku a hneď viem, akú násadu vybrať,“ vysvetľuje Václavík.

Netuší, kde sa objavil tento cit pre čítanie vody.

Spomína však svojho starého otca z Mestečka, ktorý rybárčil a priviedol ho k vode. „Možno je to dar po ňom,“ dodáva. Čo ho však veľmi teší a čo vie povedať s určitosťou, že po ňom to podedila dcérka, ktorá chodí do rybárskeho krúžku a už ako žiačka základnej školy má aj úspechy.

Musí byť, samozrejme, aj dobrý lovec

Úspech v love na prívlač však nezávisí podľa Vlastimila Tešického len od asistenta. „Samozrejme, je to aj o rybárovi. Bolo mi cťou, že som na majstrovstvách robil asistenta Lukášovi Hollému, ktorý je famózny hádzač,“ spomína si Tešický. V treťom kole na majstrovstvách v Bosne sa spolu dostali na miesto, kde boli ryby úplne prechytané.

„Boli vlastne len pod brehom, kde prekážali veľké konáre.

Otázka bola, ako sa tam dostať. Nikto nebol schopný práve sem nahodiť,“ opisuje situáciu Tešický. No a čo spravil náš Lukáš Hollý? Raz hodil, vytiahol pstruha, druhýkrát a zase.

„Tretíkrát, keď to urobil, spustil asi tucet ľudí, Bosniakov, ktorí stáli za nami, búrlivý potlesk. Toto vraj ešte nevideli,“ vysvetľuje Tešický. Náš rybár dokázal úplne majstrovsky hádzať do priestoru pol metra krát pol metra.

Výborný rybár z Púchova

Šiesty skončil v súťaži jednotlivcov na majstrovstvách v Bosne Juraj Smatana z Púchova-Viesky. Medailu jednotlivcov zatiaľ, žiaľ, nemá, štyrikrát mu už ušla o vlások. Umiestniť sa v prevej desiatke je však veľký úspech. A prečo je tento chlap rybárom?

„Jednoducho strašne rád trávim čas pri vode. Som typ človeka, ktorý doma neobsedí. Dáva mi to niečo, čo v živote potrebujem. Rybárčenie je jedno veľké tajomstvo, krásna náhoda,“ vysvetľuje.

Rybár je vlastne do poslednej chvíľu stále v napätí, lebo svoju korisť nevidí, tak ako poľovník, ktorý sa chystá vystreliť.

„Človek príde k vode, pozrie sa na ňu a môže len predpokladať, kde by mohla ryba byť. Každá voda je iná, aj každý úsek na tej istej rieke je veľmi odlišný. Tak to bolo aj Bosne. Na dvoch sme sa poriadne vytrápili, ale trápili sa aj ostatní a asi viac. Dva boli zase krásne,“ spomína si na preteky Smatana.

Dodáva, že ich najväčšími konkurenti sú Taliani, Rusi a v poslednej dobe Ukrajinci.

Ani chlad človek veľmi necíti

Majstrovský lovec v prívlači z Púchovskej doliny nemá vysnívanú rybu. Pripúšťa však, že dlho po tom, ako rybárčil nechytil hlavátku podunajskú. Túžba bola, veď je to kráľovná našich vôd. Až vlani sa mu to podarilo. Dva dni pred Silvestrom.

„Bolo to na Liptove. Mala meter,“ spomína si. Uloviť ju nebolo vôbec ľahké. Stál po pás v ľadovej vode a to nielen chvíľku. „Keď pôjdete cez Ružomberok, všimnite si to. Býva nás tam viac takých. Trúbia po nás a myslia si kadečo,“ hovorí Smatana.

S nadšením však vysvetľuje, že keď stojí vo vode, má toľko adrenalínu, že chlad vlastne ani tak veľmi necíti. „Horšie je potom, keď vyjdete von. Až vtedy začne byť poriadna zima,“ hovorí Juraj Smatana. Za ten krásny pocit to však vraj stojí.

Podľa reprezentačného trénera treba aj prírodu, konkrétnejšie ryby, veľmi dobre poznať.

„Sú rôzne, a to nielen tie dravé. Napríklad zubáč je veľmi ostražitý, chytá sa ťažko. Rovnako ako pstruh. Šťuka je zase intuitívny dravec. Aj keď je nažraná a prevediete popri nej nástrahu, zaberie znova.“

Pri šťuke prichádza aj spomienka na otca, ktorý priviedol pána Tešického k rybárčeniu. „Patril k tým rybárom, ktorí nahodili rybičku a čakali, či im niečo zaberie. Chytal takto aj šťuku. Na plaváčik. Dlho nič, bol pokoj a odrazu plaváka nebolo.

Otec hneď zasekol a vytiahol šťuku 65 centimetrov dlhú,“ hovorí pán Tešický.

Dodáva, že to by nebolo až také zaujímavé. Prekvapenie bolo v jej tlame.

„Mala zožraného amura, jeho chvost trčal ešte tejto pažravej rybe z tlamy,“ usmieva sa Tešický. Hoci ešte jedna hodovačka pre ňu neskončila, bola schopná skočiť po ďalšej rybičke. „Bola nenažraná a práve to ju stálo život.

Aničku mal na udici dvakrát

Krásne zážitky na chytanie rýb má reprezentačný tréner z Mongolska. Bol tam päťkrát. V prístavbe jeho domu, kde sú uložené všetky poháre a ocenenia, je aj jeden zaujímavý obraz s veľkou rybou. Viaže sa k nemu príbeh práve z tejto krajiny. Ide o hlavátku dlhú 128 centimetrov.

„Chodievame do Mongolska väčšinou počas neskorej jesene, keď hlavátky musia žrať,“ vysvetľuje Vlastimil Tešický. Dodáva, že v tejto krajine sú zimy veľmi kruté. Je to navyše náhorná plošina.

„Ulambátar je v nadmorskej výške 1500 metrov, čo je štandard. My sme bežne chytali vo výške 2000 až 2300 metrov nad morom. V zime je tam mínus 30 stupňov a ľad trištvrte metra. Ryba sa musí na jeseň poriadne najesť, aby prežila,“ dozvedáme sa.

Ktovie, či veľký hlad ryby, náhoda, alebo dokonca nejaký zvláštne opantanie lovcom priniesla Slovákovi v ďalekej krajine na háčik hlavátku.

„Chytil som ju v takej čudnej jame. Zdolával som ju asi trištvrte hodiny. Bol to nádherný, napínavý súboj. Už-už som myslel, že ju nedostanem, ale stalo sa,“ spomína si Tešický.

Rybu, samozrejme, pustil, urobil si len niekoľko fotografií, aby mal spomienku.

To však ešte netušil, čo sa stane posledný deň v Mongolsku, pred ich odchodom domov.

„K tej jame sme sa vrátili, aby sme si ešte zachytali,“ spomína si pán Tešický. Mal záber, opäť niečo veľké, ale dravec dlho nebojoval. „Len päť minút. A predstavte si, bola to hlavátka, ktorú som už raz na udici mal,“ hovorí rybár.

Jeho úlovok dostal teraz už aj meno. Rybe začal hovoriť Anička. Polemizujeme o tom, prečo sa dala ryba chytiť druhýkrát. Pán Tešický sa len usmieva a súhlasí, že sa možno chcela len rozlúčiť. Má informácie, že ju chytil aj niekto ďalší a stále žije.

„Viete, my prívlačiari sa držíme zásady – Chyť a pusť! Krásne je rybu chytiť, ale ešte krajšie je ju púšťať z podberáka do vody. Keď vám zamáva plutvou, je to strašne fajn,“ dodáva Tešický.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  2. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  6. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  1. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  2. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  3. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Najlepšia dovolenka s deťmi pri mori: Kam letieť z Košíc?
  6. Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?
  7. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu
  8. Na Marka oharka do jarka
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 56 793
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 20 058
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 9 559
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 440
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 7 950
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 120
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 888
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 4 114
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 96 252
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 957
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 490
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 810
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 197
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 830
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 160
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 748
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Stroj hostí sa zasekol tri minúty pred koncom. Stav série je 1:1


Ilustračná fotografia.

Mužovi hrozí až osemročné väzenie.


Miloš Polcer z Opatoviec nad Nitrou

Na chlad sa treba pripraviť vopred.


11
Ilustračná fotografia.

Žena zohrala s policajtmi divadlo.


5
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 96 252
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 79 957
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 490
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 810
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 197
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 830
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 160
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 748
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu