PRIEVIDZA. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) odmietajú tvrdenia organizácie Greenpeace Slovensko z uplynulých dní, že podľa Vodného plánu Slovenska sú jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov rieky Nitra.

Tendenčná informácia
Ide podľa nich o nepravdivú a tendenčnú informáciu, pretože v dokumente nie je zmienka o HBP, keďže sa medzi znečisťovateľmi vôd nenachádzajú. Informovala hovorkyňa HBP Adriana Siváková.
Greenpeace Slovensko svojím vyjadrením, ako tvrdia ďalej HBP, spochybňuje svoje doterajšie analýzy vôd rieky Nitra, v ktorých má organizácia potvrdzovať, že nad výpustom spoločnosti Fortischem, teda v oblasti, kde je rieka Nitra ovplyvnená vypúšťaním čistenej banskej vody z HBP, žiadne škodlivé látky nezaznamenali.
„Napriek tomuto faktu Greenpeace demagogicky zneužíva a manipuluje fakty, keď uvádza, že otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu,“ uviedla Siváková.

Zanedbateľné množstvo v hnedom uhlí
Štúdia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU), na ktorú sa odvolalo aj Greenpeace Slovensko, podľa nej hovorí o znečistení rieky Nitra ortuťou a ťažkými kovmi.
„Hnedé uhlie obsahuje tieto prvky len v zanedbateľných, stopových množstvách. Ťažba HBP je v tejto práci spomínaná z pohľadu vplyvov na životné prostredie len v súvislosti so zmenami scenérie krajiny,“ ozrejmila s tým, že kým SPU vníma scenériu krajiny vplyvom ťažby negatívne, opačný pohľad má Štátna ochrana prírody, a to z pohľadu biodiverzity a výskytu chránených, aj kriticky ohrozených živočíchov.
Štúdia SPU uvádza celý rad priemyselných podnikov na hornej Nitre ako veľkých znečisťovateľov, ochranári to však podľa Sivákovej tendenčne spájajú s banskou činnosťou. „HBP považujú tieto nepravdivé výroky za nehoráznu lož a zastrašovanie verejnosti.
Rovnako nezmyselné je aj tvrdenie, že preloženie koryta nie je v súlade s európskou legislatívou. Rieka Nitra nie je a ani v budúcnosti nebude nijako negatívne ovplyvnená banskou činnosťou. Zámery spoločnosti sú plne v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky aj Európskej únie,“ doplnila.

Pravidelný monitoring
Kvalita vypúšťaných prečistených banských vôd je podľa HBP pravidelne monitorovaná, pričom výsledky analýz stanovených ukazovateľov majú byť dlhodobo pod limitnými hodnotami.
Analýzy po marcovej havárii na Ťakovom potoku mali tiež podľa firmy preukázať, že vplyv vykonávanej, ako aj navrhovanej banskej činnosti v 12. poli Nováky na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja, nie je významný.
Kvalitu povrchovej vody mal podľa HBP potvrdiť aj výpočet formou zmiešavacej rovnice.
„Organizácia Greenpeace Slovensko neeticky zverejnila nepravdivé informácie, ktoré poškodili našu spoločnosť. Verejnosti sa snaží navodiť dojem jediného ochrancu životného prostredia. Robí to však bez záujmu o poznanie relevantných údajov a komunikáciu s dotknutými subjektmi,“ skonštatovala Siváková.

Upozornili na znečistenie
Greenpeace Slovensko na začiatku júla opätovne upozornil na znečistenie rieky Nitra, ktoré vyplýva z jej vlastných meraní aj vedeckých štúdií, ako i jej nedostatočnú ochranu.
„Spoločnosť HBP v tomto momente tlačí na otvorenie 12. ťažobného úseku, v rámci budovania ktorého plánuje prekladať časť koryta. To by predstavovalo výrazný zásah do stavu rieky Nitra. Prekládka koryta je aj proti Rámcovej smernici o vode. Podľa nej má Slovensko povinnosť zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra,“ uviedla riaditeľka organizácie Ivana Kohutková.
Ministerstvo životného prostredia SR vtedy reagovalo, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov a rozsahu hodnotenia, ktorý vypracovávajú HBP, sa má vyhodnotiť aj predpokladaný vplyv preložky rieky Nitra. „V rámci uvedeného konania preto očakávame predloženie správy o hodnotení navrhovanej činnosti,“ dodalo.