TRENČÍN. V priestoroch Letnej veže na Trenčianskom hrade vystavujú kostrové pozostatky človeka, ktorý žil na území Trenčína pred takmer 4 000 rokmi.
Kostru dieťaťa pochovali v skrčenej polohe, v priestore lesoparku Brezina ju v roku 1957 objavil a vykopal archeológ Štefan Pozdišovský. Verejnosti je po 61 rokoch od nálezu vystavený „najstarší obyvateľ mesta Trenčín“ vôbec po prvýkrát, a to len na obmedzenú dobu jedného mesiaca.
Ako dieťa zomrelo nie je známe, podrobnosti o smrti by mohol priniesť antropologický výskum.
Hrobov môže byť viac
Trenčiansky hrad dostane druhý vstup pre verejnosť Čítajte Kostrový hrob objavili pred vyše 60 rokmi v nálezisku Brezina – Čerešňový sad.
Podľa archeológa Trenčianskeho múzea Petra Schreibera kostru dieťaťa pochovali v staršej dobe bronzovej pred asi 3800 rokmi.
Dodnes sa z nálezu zachovala lebka, panva, časť končatín a hrudníka. Pozostatky z hlineného podložia vykopali spolu so sprašovou hlinou, skelet vystavujú v pôvodnej podobe.
„V hrobe sa našla bronzová ihlička, ktorá bola vložená ako milodar. Pri hrobe sa našla aj druhá kostra dieťaťa, deti boli otočené tvárami k sebe. Vystavený nález kostry je zrejme dievča alebo žena,“ podotkol archeológ s tým, že pohlavie možno v staršej dobe bronzovej rozlíšiť podľa uloženia tela mŕtveho na pravý alebo ľavý bok.
Ako preukázali iné slovenské nálezy a antropologické analýzy z tohto obdobia, ženy ukladali po smrti do hrobu na ľavý bok a mužov na pravý. Prečo, ako a kedy presne dieťa zomrelo archeológovia nevedia, viac informácií by mohol priniesť antropologický výskum.
Trenčianske múzeum, ktoré nálezy spravuje, to nevylučuje. „Práve prebieha archeologický prieskum na južnom opevnení Trenčianskeho hradu. Ak by sa tam našli ďalšie veci, poslali by sme skelet spolu s nimi na tento výskum,“ informoval riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko. Takmer štyri tisícročia stará kostra dieťaťa nebola jedinou, ktorú v Čerešňovom sade v minulosti objavili.
FOTO: Jednu z budov Trenčianskeho hradu zrekonštruujú za takmer pol milióna eur Čítajte „Okrem vystavenej kostry a druhej kostry dieťaťa, ktorú vykopali len vo fragmentoch, objavili v 80. rokoch minulého storočia ďalšie tri hroby dospelých.
Tie našli asi v dvojmetrovej hĺbke, hrob dieťaťa ležal 20 centimetrov pod zemou,“ ozrejmil archeológ.
Hrobov v priestore Čerešňového sadu môže byť podľa neho viac. Sondáž, ktorú vykonali v minulom storočí, nepreskúmala celé jeho územie.
Pochovávali, neskôr mŕtvych spaľovali
Podrobností o živote ľudí počas staršej doby bronzovej na území Trenčína a jeho okolia je minimum.
„Vieme, že osídlenie sa koncentrovalo na hradnom kopci, čo dokazujú sídliskové nálezy keramiky, kde prebiehal bežný život. Stáli tu pravdepodobne nejaké drevené, drevozemné stavby. Sú doklady, že ľudí ukladali do drevených rakiev a predpokladá sa, že boli použité aj látky. Na našom území prevažoval kostrový spôsob pochovávania, následne v mladšej a neskorej dobe bronzovej nastúpilo spaľovanie mŕtvych,“ ozrejmil Peter Schreiber.
Kostrový nález nie je podľa archeológa na území Slovenska ojedinelým, zo staršej doby bronzovej odhalili doteraz niekoľko tisíc kostrových nálezov.
„Trenčín ale môže byť jedinečný tým, že v rámci Považia je to okrem Púchova jedno z najsevernejších miest výskytu osídlenia tejto doby, ďalej na sever nálezy z tohto obdobia absentujú,“ dodal archeológ.
Kostrový hrob dieťaťa zo staršej doby bronzovej môžu návštevníci hradu vidieť do 25. júla.
