HORNÁ MARIKOVÁ. Pred dvomi rokmi v polovici augusta niekto podpálil drevený kostolík v Ráztoke, pýchu obce. Miestny duchovný vtedy povedal, že zlo nemôže mať posledné slovo.
Dedina sa zomkla a krátko po požiari začali s prípravami na výstavba nového svätostánku. Miesto medzi šumiaci stromami nezostalo dlho prázdne. Pred dvoma týždňami sa sem vrátila drevená stavba.
Postupne trám po tráme
Nový svätostánok začali chlapi stavať, teda skôr vyrábať, postupne trám po tráme pri obecnom úrade pred rokom. Tam mali dosť miesta aj lepšiu možnosť zásobovania. Potom ju rozobrali, jej časti starostlivo pooznačovali a pred dvomi týždňami zmontovali na mieste, kde kostol pôvodne bol.
Prišli o pýchu obce, zmizol aj zvon Čítajte „Postavili ho za necelých päť hodín. Spomenul som si vtedy na deň, keď som utekal po požiari do Ráztoky. Išlo sa smutne. Cestu do hôr som si však pred tými dvomi týždňami vychutnával. Pocit, že miesto, kde prídem, nebude už prázdne, bol krásny,“ hovorí miestny farár Milan Kováč. Večer si sadol na schody pred kostol a oblial ho pocit naplnenia, lebo vedel, že sa za ním týčia múry stavby.
Postavené sú zatiaľ múry a krov. Kostol ešte treba zadebniť, zakryť a pristaviť vežu. To je jedna etapa. Takto bude stáť do budúceho roku.
„Zjari by sme potom pokračovali. Termín jeseň budúceho roku by sme chceli dodržať, kostolík by sme chceli vtedy vrátiť ľuďom kompletný,“ hovorí duchovný.
Zlo nemôže mať posledné slovo Čítajte Omša na Štefana
Veľmi si cení aj to, ako sa napĺňala zbierka, ktorú po požiari vyhlásili. „Prispeli nielen miestni obyvatelia, ale aj z kraja a iných regiónov,“ dodáva Kováč. Objavil sa dokonca aj zámer odslúžiť prvú omšu. „Je reálna už tento rok. Na svätého Štefana sa tu zvykla slúžiť, ľudia na ňu radi chodili. Tak sme sa dohodli, že aj napriek tomu, že nebude kostol dokončený, bude sa konať,“ prezrádza farár.
Ľuďom to vraj neprekáža, sú radi. Povedali, že donesú sviečky, bude tu prítmie ako kedysi. Veď na hlavu nikomu snežiť ani popršať nebude, tak vraj prečo nie.
Ešte keď bol popol horúci
Starosta obce Miroslav Hamar vysvetľuje, že kostolík bol miestnou raritou, aj keď má len 70 rokov. Pre ľudí bol srdcovou záležitosťou. „Nemohli sme do-pustiť, aby oň dedina prišla. Je späť a bude opäť krásny, i keď ho stavajú s menšími zmenami,“ hovorí starosta.
S tým, že myšlienka sa zrodila ešte v čase, keď bol popol zo zhoreniska horúci. „Každý tomu určite fandil,“ dodáva Hamar.
Najprv bolo zdesenie, stavbu však premiestnia Čítajte Zaujímavé maľby aj memento
Kostol si zachová pôvodný ráz. Vrátiť sem chcú aj zaujímavé maľby so sakrálnou tematikou, ktoré zachytávali tváre pôvodných starých obyvateľov.
„Doviezli sme už stavebné dosky, heraklity. Upravíme ich tak, aby sa na ne dalo maľovať a umelci podľa pôvodnej fotodokumentácie vyhotovia maľby, ktoré tu boli. Dosky sa potom osadia na drevené steny stavby zvnútra a všetko sa povrchovo upraví,“ prezrádza starosta.
Vnútro bude vyzerať, ako keby išlo o murovanú stavbu. V novom kostole nebude dlažba, podlaha bude drevená.
Nebudú tu tiež stavať rovný strop ako predtým, vidieť bude štít. Celý objekt sa tak viac presvetlí.
Zaujímavý zámer majú aj s obhorenými zvyškami pôvod-nej stavby.
„Odborníci stolári by ich mali zapracovať do nábytku, ktorý bude v kostole na oltári. Nad ním bude dokonca z ohoreného trámu vytvorený aj kríž, ktorý bude mementom, že tu kedysi bol požiar,“ hovorí starosta.
Nadšenie
Starosta hovorí, že veľa dobrovoľníkov sa našlo aj na práce pri stavbe nového kostolíka a množstvo ľudí sa zapojilo aj do zbierky.
Tiež verí, že tu na Štefana bude omša.
„Prečo nie medzi rozostavenými múrmi, keď bola aj na zhorenisku pod šírym nebom v torze stavby, ktoré zostalo po požiari.“
Už ho chodia obzerať
Ľudia si už chodia stavbu obzerať. Helena Čakajková prezradila, že si tu urobili príjemnú zastávku, keď sa vybrali minulý týždeň na čučoriedky.
„Nebývam tu, ale často sem chodíme na chalupu. Všimla som si, že základ pre stavbu už je, a teší nás to,“ povedala. Dodala, že symbol Hornej Marikovej sa vracia a tak to má byť. Keď kostol zhorel, boli ľudia podľa nej veľmi smutní.
Ľudmila Galčíková vraví, že v kostole boli aj zaujímavé maľ-by. „Boli na nich namaľovaní Ráztočania, ľudia, ktorí tu kedysi žili. To sa už nikdy nevráti,“ prezradila so smútkom v hlase. Ocenila, že kostol chcú obnoviť v pôvodnej podobe aj s replikami malieb. „Uvidíme, ako to bude vyzerať, určite sa pôjdem pozrieť,“ dodala. Priznáva, že svätostánok bol srdcovou záležitosťou miestnych obyvateľov.
„Bola som ešte malá, keď sa staval, a vždy sme sa tam radi išli pozrieť,“ hovorí s tým, že ak by tu bola omša na Štefana, potešilo by to určite ju aj všetkých ľudí z Marikovej.
