PRIEVIDZA. Napriek chladnému počasiu sa areál lesoparku zaplnil vďačnými divákmi, ktorí spolu s účinkujúcimi vytvorili neopakovateľnú atmosféru vzájomného súzvuku i obdivu k odkazu predchádzajúcich generácií.

Život v časoch Veľkej vojny
Súčasťou festivalu bol už štvrtkový program v Hornonitrianskom múzeu nazvaný Po roku štrnástom... Tematicky bol venovaný životu v časoch Veľkej vojny. Dopĺňala ho prezentácia muzeálií a vystúpenie folklórnej skupiny Košovan z Kanianky.
Od pondelka usilovne kresali z dreva svoje sochy Pavol Lofaj a Ladislav Zágora. Do prírodnej galérie v lesoparku pribudli ich sochy husiarky a drotára.
Hlavný program slávností otvoril zvuk handrárskej píšťalky, po ktorej sa ozvali mohutné trombity. Nasledovala spoločná pieseň žien V tej Prievidzi na rade.
Po tejto uvítanke sa predstavili vo svojom programe deti z deviatich detských folklórnych súborov a jednej detskej ľudovej hudby, ktorí si hľadali kamarátov do svojej novej ľudovej muziky.

Gajdošský tanec z Tekova
Deťom patrila Školička tanca, ktorú už mimo hlavného pódia viedol Martin Urban z UFS Mladosť z Banskej Bystrice. Naučil ich gajdošský tanec z Tekova.
Kým deti absolvovali svoju školičku tanca, pódium už patrilo gajdošom. Tí sa do Prievidze zišli z významných gajdošských oblastí – z okolia Nitry, z Pohronského Inovca, zo severnej Oravy a z Podpoľania. S repertoárom cigánskych a maďarských piesní sa predstavila Cigánska ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Nezameniteľný temperament a virtuozita týchto muzikantov pomohli aspoň trochu zahriať divákov, keď už zlyhalo júnové počasie.
A diváci si nenechali ujsť ani vystúpenie hosťujúceho univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice. Naplánovanú školu tanca s lektorom Martinom Urbanom chceli organizátori zrušiť pre zimu a dážď.
Tancachtiví folkloristi však mali iný názor a zrealizovali ju, hoci v komornejšom duchu, ako sme boli naučení po minulé roky.
V sobotu vystúpilo desať regionálnych folklórnych skupín, jeden folklórny súbor a jedna ľudová hudba v komponovanom programe Tak písali ženy mužom do boja.
Tematicky bol zameraný na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny. Túto na pohľad ponurú tému však folkloristi okorenili množstvom ľudovej múdrosti a vtipu tak, že sa diváci aj zasmiali, aj zamysleli.
Prepojenie folklóru a džezu
V nasledujúcom programe Pieseň v mojom živote sa zo svojho vzťahu k ľudovej piesni a folklóru vyznali vedúci folklórnych skupín.
Modernú vlnu – prepojenie folklóru a džezu – vniesli do slávností Ľudové mladistvá.
Nezvyčajným spracovaním ľudových piesní si získali divákov natoľko, že museli i pridávať.
Záver sobotného programu, ale aj celých Hornonitrianskych folklórnych slávností, patril výnimočnému projektu – výročnému programu DFS Malý Vtáčnik z Prievidze.
Deti sa predstavili v detskej ľudovej spevohre Sedem zhavranených bratov, ktorá svojou premyslenou výstavbou, dynamickosťou, temperamentom, ale aj hravosťou doslova strhla plný amfiteáter divákov. Poďakovanie patrí aj skvelým moderátorom, ktorí sprevádzali podujatím – Katke Strojnej a Ľubomírovi Macekovi.

Šikovní majstri na jarmoku
Okrem scénických programov sa mohli návštevníci pokochať šikovnosťou majstrov na Jarmoku ľudových remesiel, ochutnať tradičné jedlá hornej Nitry či vyrobiť si suvenír v tvorivej dielni.
K 33. ročníku Hornonitrianskych folklórnych slávností patrila ako ich významná súčasť aj výstava jubilujúceho keramikára Rastislava Haronika, ktorú mohli návštevníci obdivovať počas celého júna v Galérii RegionArt pri RKC v Prievidzi.
Aj keď sa pod tohtoročné slávnosti podpísalo studené počasie a dážď, nadšenie návštevníkov a folkloristov nijako nezmenšili.
Rovnako ako po minulé roky, aj teraz boli slávnosti plné histórie a tradícií, no zároveň aj súčasnosti.
Autor: Ľudmila Húsková