NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Počas štúdia a hľadania historických listín z nášho regiónu sa nám podaril unikátny objav.
V kôpke vyše sto rokov starých rukopisných listín sme objavili list písan
ý pisárom, ktorý v roku 1874 v Bratislave podpísal jeden z najznámejších grófov na našom území Ján František Pálfi (1829 – 1908).
Práve vďaka nemu má Bojnický zámok podobu, pre ktorú ho navštevujú turisti z celého sveta.
Gróf Pálfi zdedil zámok v katastrofálnom stave a chcel ho pôvodne predať. Napokon sa rozhodol zrekonštruovať ho a prestavať pod vplyvom francúzskej architektúry.
Vzácny list s voskovou pečaťou
Pozsony 1874. Januar 26. A za dátumom päťriadkový text v maďarčine adresovaný Mihálymu Markovichovi, za ktorým nasledoval čiernym atramentom v maďarskej mutácii prevedený podpis Gróf Pálffy János.

Takýto historický dokument sme objavili v jednom z antikov v našom kraji. Obdivuhodný krasopis pisára spred 144 rokov znalcovi maďarčiny nerobil žiaden problém.
„Čo sa týka zhoreného domu obyvateľa z mesta Zvoncsini Lenárda Královicsa, ešte by som poprosil o zistenie a nahlásenie, či bol dom poistený a na koľko. Gróf Pálffy János,“ zisťoval v liste v roku 1874 slávny a legendárny gróf Pálfi. List, ktorý podpísal, poprekladal a následne poskladal do tvaru obálky.
Na nej opäť čiernym atramentom vypísaná adresa, bledočervená poštová známka v hodnote troch grajciarov a zreteľná poštová pečiatka: Pozsony, 26. 1.
Obálka zabezpečená červenou voskovou pečaťou s dobre zachovaným erbom, na ktorom nechýba korunka.
Rozmery papiera sú na dnešné pomery netradičné: 34 centimetrov krát 20,5 centimetra. List putoval do Trnavy, vtedajšieho Nagyszombatu.
Archivár Bojnického múzea prezradil viac
Podľa popredného znalca Pálfiho podpisov a rukopisných listín Erika Kližana z Bojnického múzea, viedol gróf čulú korešpondenciu. Za necelý mesiac vystavil takmer stovku listov.
Spomínaný list z 26. januára 1874 je podľa neho z bratislavskej kancelárie grófa Pálfiho. „Kancelária viedla presnú evidenciu prijatej a odoslanej pošty. Tento dokument má číslo 93, “ povedal Kližan.

Podľa písma a použitého atramentu je zrejmé, že list vyhotovil pisár.
Gróf ho len podpísal. Forma a štýl podpisu nevybočuje z rámca známych Pálfiho podpisov.
„Gróf pisárovi buď text listu diktoval alebo ho pisár napísal podľa jeho pokynov. Gróf sa podpísal podľa zabehnutého maďarského pravopisu: priezvisko – meno. Písmo grófa nie je také úhľadné ako písmo pisára, no pri podpisoch to tak už býva,“ skonštatoval Kližan.
Grófov list skončil v Novom Meste nad Váhom
Z obsahu listu vyplýva, že ide o bežnú korešpondenciu, informáciu alebo svedectvo.
„Gróf Ján František Pálfi v období rokov 1871 – 1874 reálne zastával post bratislavského dedičného župana, ktorý sa v ich vetve rodu dedil. Z rôznych dôvodov sa v roku 1874 tohto postu vzdal a venoval sa iným aktivitám. Tento list však písal ako súkromná osoba, čiže nejde o korešpondenciu úradnú, ale osobnú,“ pokračoval Kližan.
To potvrdzuje aj malá pečať tmavočervenej farby.
Obálku so známkou v hodnote 5 grajciarov doručili do Trnavy. Listina s podpisom posledného šľachtického majiteľa Bojnického zámku skončila po zakúpení v Novom Meste nad Váhom.
Necelých sto kilometrov od Bojníc, od posledného pôsobiska jedného z najznámejších a legendami opradeného grófa Jána Františka Pálfiho.