KANIANKA/TRNAVA. Neverili mu, že by sa po ťažkom zranení v štvrtom kole Fortuna ligy mohol na jar vrátiť na ihrisko. Štefan Pekár však ukázal, že je veľký bojovník a dopomohol trnavskému Spartaku k titulu po 45. rokoch.
Rozhodca v zápase s Dunajskou Stredou odpískal koniec a vy ste sa stali majstrami Slovenska. Čo ste vtedy prežívali?
– Tie pocity boli neopísateľné, nedá sa to povedať slovami. Celý štadión sa vyrojil na ihrisko a s fanúšikmi sme oslavovali ako jedna veľká rodina. Celý deň bol veľmi emotívny, radovala sa celá Trnava, kde pricestovali ľudia z celého Slovenska. Vyhrať titul po toľkých rokoch bolo niečo neuveriteľné, najväčší zážitok v mojej kariére. Z Baníkom Ostrava sme tiež postúpili z druhej do prvej ligy, ale to sa nedá porovnať.
Tá cesta za víťazstvom zrejme nebola jednoduchá.
Štefan Pekár (29 rokov)
Prvé futbalové kroky spravil v rodnej Kanianka, k obľúbenému športu ho priviedol otec. Od štvrtej triedy chodil na ZŠ Energetikov v Prievidzi, kde bol spolužiakom s ďalším známym futbalistom - Františkom Kubíkom. Neskôr hral v Prievidzi, do mužov ho vytiahol Norbert Guľa. Chvíľku potom nastupoval aj za mužov Kanianky, z kade prestúpil do Mladej Boleslavy. Po polroku sa vrátil do Prievidze, kde hrával v druhej lige. Toto angažmán však skončilo smutne, pretože štyri mesiace nedostal výplatu. Neskôr odišiel do Ružomberka, kde strávil cez tri roky, rovnako, ako neskôr v Myjave. Z Kopaníc odišiel na pol roka do Baníka Ostrave, kde bol členom úspešného kádra, ktorý vybojoval postup z druhej do prvej ligy. Z Ostravy neskôr odišiel do vysnívaného Spartaka Trnava, kde pôsobí dodnes a čaká ho premiéra v Lige majstrov.
– V posledných týždňoch bol na nás vyvíjaný veľký tlak, pretože posledný krok býva najťažší. Zväzovalo nám to nohy, pretože sme to chceli mať čím skôr za sebou. Boli sme unavení z celej sezóny, počas ktorej sme sa stále držali na čele. Vďaka srdiečku a bojovnosti sme to však zvládli.
Ako prebiehali majstrovské oslavy?
– Bolo to krásne, popíjali sme a spievali spolu s fanúšikmi. Dokonca aj protislovanistické pesničky. Cesta autobusom po meste bola neskutočná. Diváci nám dávali svetlice a my sme im z autobusu podávali pivo. Bola to zábava, som šťastný, že som mohol niečo také zažiť. Oslavovať titul s dvesto fanúšikmi si futbalista nepraje, ale s 15-tisíc áno. Celé týždne to v Trnave žilo ako nikdy predtým.
Predsa, vráťme sa ešte na začiatok sezóny. Vo štvrtom kole ste sa zranili a vyzeralo to zle – nedobre.
– Všetko sa najskôr vyvíjalo vynikajúco. Prišiel som do Trnavy, mali sme na konte štyri víťazstvá. No keď mi doktor oznámil, že moje zranenie krčnej platničky je vážne, bol som nešťastný. Dúfal som, že sa bude chlapcom dariť, a že sa dostanem na ihrisko čo najskôr. Veľmi som chcel tímu pomôcť. Ľudia mi neverili, že by som to mohol stihnúť ešte na jar, no ja som sa nevzdával a podarilo sa mi to. Stále sa to zlepšovalo, hralo sa mi lepšie a som rád, že som mohol zasiahnuť do diania. Ďakujem trénerovi, že mi dal šancu.
Nestor El Maestro, dnes už bývalý kouč Spartaka Trnava. Aký je?
– Pohodový chlapík. Je len trošku starší od nás, má 35 rokov. Bola s ním zábava, ale mali sme pred ním aj rešpekt. Vedel zvládnuť taktické veci a súperov mal perfektne zmapovaných. Na titule má obrovskú zásluhu, bez neho by sme ho získali len veľmi ťažko. Je iný ako slovenskí tréneri. Jeho pohľad na hru je odlišný, robí si svoju robotu na sto percent a do iných vecí sa nestará. Bolo vidieť, že roky trénoval v Nemecku, kde je mnoho vecí na vyššej úrovni. Myslím, že ho čaká sľubná kariéra.
Oslava s pohárom. (zdroj: archív - ŠP)Na ihrisku bol Maestro temperamentný, jednotlivé situácie prežíval veľmi emotívne. Bolo to tak aj v šatni?
– Nie, nikdy po nás nekričal a ani si nevylieval zlosť. Práveže nás vždy povzbudil a prejavil nám dôveru. Dodával nám sebavedomie, bojoval s nami.
Po prvýkrát si zahráte Ligu majstrov, v prvom kole privítate Zrinjski Mostar z Bosny a Hercegoviny. Ste spokojný s týmto súperom?
– V najprestížnejšej lige sveta si človek nenavyberá. Myslím však, že sme mohli dostať aj ťažšieho súpera. Nikto ale nemôže povedať, že Trnava ľahko prejde. Mostar je majstrom svojej ligy, tiež sa bude biť o výsledok. Rozhodne sa na ihrisku a my do toho dáme všetky sily. Budeme hrať srdcom.
V prípade výhry v druhom predkole privítate írsky Cork City alebo poľskú Legiu Waršava. Veríte, že by ste to mohli dotiahnuť až do skupiny?
– To je veľmi ťažká otázka, keďže slovenské kluby majú malý koeficient a začíname od toho úplne prvého predkola. Musíme vyradiť štyroch súperov a v každom losovaní budeme nenasadení. V tom je veľký rozdiel napríklad proti Čechom. Verím však, že keď budeme mať aspoň trochu šťastia, mohlo by sa to podariť. Je dobré mať sny a ísť si za nimi.
Za Myjavu ste hrali v Európskej lige, no liga šampiónov to nebola. Nemáte obavy?
– Ani nie, práveže sa teším. Chvenie v bruchu musí mať pred zápasom každý hráč, ale to je dobré. Taká zdravá motivácia. Určite mi to však nezväzuje nohy.
Prvý zápas budete pre trest hrať bez fanúšikov. Je to pre Trnavu veľký hendikep?
Vylosované! Pozrite si presný program turnaja O Pohár MY Hornonitrianskych novín (+VIDEO) Čítajte – Dosť. Ale musíme to pre nich vybojovať, aby si to užili v druhom predkole. Môžeme byť radi, že nám bol trest skrátený na polovicu. Treba to brať tak, ako to je. Trnavskí fanúšikovia sú najlepší na Slovensku, a tak by nám isto pomohli. Preto budeme bojovať aj za nich.
Ako vnímate medializované informácie o úplatkárskej afére?
– My hráči to neriešime, skôr sa na tom smejeme. Vyšli články o korupcii, no keď si ich otvoríte, nikde nie je nikto z Trnavy spomenutý. Iba domnienky a žiadne dôkazy. A bulvárni novinári to žerú. Spravia nadpisy tak, aby to ľudia čítali, ale v článkoch nič o Trnave nie je. My to preto neriešime, pretože vieme, že sme si titul spravodlivo vybojovali na ihrisku. S našimi najlepšími fanúšikmi na Slovensku, na ktorých sa Slovanisti ani z ďaleka nechytajú.
Rivalita medzi Slovanom a Trnavou je už roky veľká. Ako to vnímate vy?
– Ako pre fanúšikov i hráčov sú konfrontácie medzi týmito súpermi sviatkom. So Slovanistami sme deväťdesiat minút nepriatelia, no po zápase sa pozdravíme ako normálni ľudia.
Komu ste ako chlapec fandili viac. Trnave alebo Slovanu?
Trnava spoznala súpera v Lige majstrov, slávnemu Celticu sa vyhla Čítajte – Odmalička sa mi viac páčila Trnava. Aj keď musím priznať, že starký fandil Slovanu a chodil aj na zápasy. Mne učarovali trnavskí fanúšikovia, ktorých vždy bolo viacej ako Slovanistov. Trnava mi bola vždy bližšia k srdcu ako Belasí. Slovan sú v súčasnosti len samí zahraniční hráči. Ani sa jeho fanúšikom nečudujem, že ich na zápasy chodí 150, keď tam v podstate nikoho nepoznajú. Podľa mňa v každom slovenskom mužstve by mala byť kostra tímu zo Slovenska. Zoberme si Sparta, Slávia – obrovské zahraničné nákupy. A Plzeň oboch tromfla. Na Trnavu sa Slovanisti jednoducho nechytajú. Keď som aj v Myjave hrával, rád som sa chodieval pozerať na Spartak. Hlavne pre divákov a elektrizujúcu atmosféru. Vždy som si predstavoval, keby som ja raz hral za Trnavu. A neskôr sa mi to splnilo.
Čo hovoríte na Prievidzu, kde ste strávili dlhé roky. V tejto sezóne vypadla z tretej do štvrtej ligy.
– Veľmi ma to mrzí. Hráči ani majitelia to však nemajú jednoduché. Verím, že sa im začne dariť a zas bude Prievidza aspoň v druhej lige. Prievidzský fanúšik je dobrý a cestu na športoviská si nájde. Potrebuje však aspoň nejakú kvalitu. Doba je ale také, že keď chceš robiť šport na vrcholových úrovniach, potrebuješ sponzorov. Bez nich dotiahneš kvalitných hráčov len ťažko. A talentovaní mladíci, ktorí prídu z dorastu, odchádzajú, pretože muži nehrajú adekvátnu súťaž. A takto klubu utekajú dobrí futbalisti pomedzi prsty. Verím, že sa to v budúcnosti zlepší, a že funkcionári v Prievidzi nájdu kvalitných partnerov. Veď aj pre nich to musí byť zaujímavé, prezentovať sa v najväčšom klube regiónu. Držím im všetkým veľmi palce.
Aké sú vaše ciele do ďalších rokov kariéry?
– Hlavne byť zdravý. V Myjave som za vyše tri roky vynechal jeden zápas, aj to pre karty, a v Trnave som sa v štvrtom zápase zranil. Preto hlavne zdravie. A viem o čom hovorím.
A čo Liga majstrov?
– Vždy som si hovoril, že chcem vyhrať titul. To sa mi podarilo, preto teraz by som rád hral skupinovú fázu ligy šampiónov. V budúcnosti by som sa rád venoval svojej rodine, ktorej ďakujem za všetko čo som dokázal. A verím, že z môjho synčeka raz bude veľký Trnavčan.
