NECPALY/PRIEVIDZA. Na ihrisku pôsobil ležérne a rád sa na tréningoch flákal. Napriek tomu bol jedným z najlepších futbalistov v Československu.
Kľakol a prežehnal sa
Rodáka z malej dedinky pri Prievidzi preslávil najmä gól do siete Brazílie na MS 1970 v Mexiku. Zaujala jeho oslava a pamätné prežehnanie. Keďže išlo o útočníka z komunistickej krajiny, vzbudilo to veľký rozruch, ktorému sa venovali médiá z celého sveta. Nakoniec sa jeho zásah do brány Brazílčana Felixa stal nezabudnuteľným.
„Bolo to spontánne. Jednoducho som si kľakol a prežehnal sa. A prečo-začo, to neviem. Niekto vyskakuje, niekto robí saltá, niekto kotrmelce. Ja som sa prežehnal. Ak si dobre pamätám, bol som prvý, kto tak spravil. Dnes to robí každý druhý hráč, ktorý dá gól alebo ešte len ide na ihrisko,“ zaspomínal Ladislav Petráš pre denník Šport a pousmial sa: „Keby som chcel byť múdry, tak si to dám patentovať.“
Po pamätnom zásahu v roku 1970 spozorneli všetci, pretože to bolo krátko po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V krajine sa začali viac priťahovať závity normalizácie, viera v Boha sa rozhodne nepodporovala.
„V tíme to nikto neriešil. Ak to niekde malo väčší ohlas, tak v mojej rodnej dedine. Tam si to ľudia cenili, spravilo im to dobre, že som urobil to, čo bolo pomaly zakázané. Možno som si mohol nájsť nejaké slová, prečo som to spravil, ale vymýšľať si, aby som urobil z toho príbeh a zo seba hrdinu, to nie. Ja som bol vždy taký, aký som bol, a som taký, aký som,“ ďalej zaspomínal.
Postavili mu sochu
Proti Rumunsku strelil Petráš aj ďalší gól na MS, no reprezentácii Československa to nebolo nakoniec nič platné. V skupine skončili naši poslední a porúčali sa domov.
„Brazílčania s takými hráčmi ako Pelé sa v Mexiku pripravovali tri mesiace. My? Skončila sa liga, odohrali sme nejaké zápasy a išli na šam-pionát. To bol veľký rozdiel,“ prezradil Petráš.
Po majstrovstvách sa strelec jediných našich gólov stal legendou. V México City mu postavili sochu, pomenovali po ňom ulicu a v Brazílii dokonca niekto aj svoje dieťa. Dnes by mal mať Brazílčan Petráš už takmer 50 rokov.
„Prišiel mi list z Brazílie, kde mi oznamovali, že jeden tatko po mne pomenoval syna, ktorý sa mu vtedy práve narodil. Rozhodol sa tak vo chvíli, keď videl, ako som dal gól Brazílii. Ten list napísal on sám, ten tatko, mne ho prekladali. Takže niekde tam ďaleko celé roky pobieha nejaký Petráš,“ zasmial sa.
Ladislav Petráš dnes. (zdroj: TASR)Jurkemik: Bol výnimočný
„Taký talent sa rodí raz za sto rokov. Šoumen, zabávač, umelec, driblér. Jeden z najlepších futbalistov v slovenských dejinách,“ opísal Petráša pre denník SME majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik.
Zaspomínal tiež, že patril medzi lenivých futbalistov. Na ihrisku sa poflakoval, no vždy udrel v správnej chvíli. Počas osláv sedemdesiatky to Petráš vysvetlil moderátorovi Marcelovi Merčiakovi svojsky. Vraj sa šetril, aby mohol zabrať v správny čas.
Dnes 72-ročný Petráš sa netají, že jeho životospráva počas kariéry nebola najlepšia.
„Bol výnimočný. Párkrát som ho pri kartách nachytal s cigaretkou i pohárikom a bol častokrát lenivý. Všetko mu bolo prepáčené, pretože jeho futbalová genialita bola neopísateľná. Mal v sebe niečo, čo nemá asi žiadny futbalista. Pamätám si, že doobeda pred zápasom si dal dva kamene, zavolal jedenásť chlapcov a hodinu medzi nimi dribloval. Svojím umením dokázal rozhodovať ťažké zápasy,“ prezradil o svojom bývalom zverencovi tréner Oldrich Bříza.
Napriek tomu, že sa mu častokrát nechcelo, bol výnimočným futbalistom. (zdroj: archív - LP)Šetril sa na správne chvíle
Hoci by sa dalo povedať, že bol lajdák, v československej reprezentácii odohral 19 zápasov (1969 – 1977) a dal 6 gólov. V prvej lige odohral 239 zápasov a dal 85 gólov. Bol dvakrát kráľom strelcov. V roku 1969 v Banskej Bystrici a v roku 1975 v Interi Bratislava, vždy s 20 gólmi.
„Laco nabehal v zápase dva kilometre, z toho jeden cestou na ihrisko a späť do šatne. Keď však zapol, beda súperovi,“ opísal ho už zosnulý legendárny tréner Michal Vičan.
Petráš sa na prvý pohľad na ihrisku flákal. Nejavil záujem o hru, prechádzal sa, občas zavtipkoval smerom k divákom.
„Uznávam, behal som menej ako ostatní a možno aj menej bojoval. Šetril som sa na rozhodujúce okamihy zápasu – tam som zapol naplno. Ak by som sa zmenil, nedosiahol by som vo futbale nič,“ dodal s úsmevom Petráš.
Petráš sa futbalu stále venuje, dokonca oblieka dres mužstva Internacionálov Slovenska. Pre svoj vyšší vek však rád „zohrieva“ lavičku.
„Počul som, že štýl jeho hry bol neopakovateľný a nenapodobiteľný,“ povedal o Petrášovi aj Juraj Kucka, aktuálny slovenský reprezentant. Podobný kanonier by sa nám hodil aj dnes.
