HORNÁ NITRA. Okolie Bojnického zámku dnes dýchalo históriou viac ako inokedy. Na Hurbanovom námestí sa stretla päťdesiatka historických vozidiel. Dôvodom bola spanilá jazda veteránov na cestách hornej Nitry.

Celodenný program
Trasa viedla z Bojníc cez Kanianku, Lazany, Nedožery - Brezany, Prievidzu a Nováky do Zemianskych Kostolian. Tam si prítomní prezreli zrekonštruovaný kaštieľ.
„Potom pôjdeme krásnou cestou do Malých Bielic na obed. Hlavný bod programu bude v Skačanoch. Naše dievčatá, ktoré sú dnes väčšinou spolujazdkyne, nám urobia malú promenádu. Prebehne akási súťaž krásy, ktorú budú hodnotiť muži. Čo ale oni nevedia je to, že potom my, ženy, budeme vyberať najkrajšieho veterána, auto. Povedali sme si, že každá žena považuje svojho muža za najkrajšieho a vznikla by patová situácia,“ vysvetlila organizátorka podujatia Naďa Semanová – Bailleul, predsedníčka Klubu historických vozidiel Bojnice.
Zo Skačian sa účastníci presunú späť do Bojníc. Svoje pýchy odparkujú na parkovisku a prejdú sa krásnymi bojnickými kúpeľmi.
„Ľudia sem často chodia, ale nepoznajú kúpele. Deň zakončíme v hoteli, kde účastníkov oceníme. Potom budeme tancovať. Verím, že veľmi dlho,“ dodala.

Polícia a verejná bezpečnosť
Spanilá jazda bola organizovaná za doprovodu polície. „Na začiatku pôjde sprievodné vozidlo a motocykle polície, potom pôjde klubové historické policajné vozidlo verejnej bezpečnosti a nasledovať bude kolóna historických vozidiel. Uzatvárať ju bude druhé klubové vozidlo verejnej bezpečnosti,“ opísal podpredseda Klubu historických vozidiel Bojnice a policajt Marián Hladký.
Majú svoj príbeh
Každý z veteránov, má svoj príbeh. Ten svoj porozprával Milan Latečka z Nitry.
„Tento Citroën vyrábali od roku 1934 do roku 1956. Je to model 11 B, trojrýchlostný. Volali ho gangster vagón, pretože bol obľúbený medzi gangstermi vo Francúzsku, Amerike a podobne. Bolo to prvé auto s predným náhonom a dokázalo vyjsť všade. Dokázalo ísť rýchlosťou až stodvadsať kilometrov za hodinu,“ uviedol.
Podľa majiteľa túto rýchlosť dosiahne aj teraz, ale auto nepreťažuje. „Ideálna rýchlosť je osemdesiat kilometrov za hodinu. Vtedy sa dá aj počúvať rádio,“ pousmial sa.
Milan Latečka svojho veterána hľadal veľmi dlho. „Našiel som ho až na holandských hraniciach. Kúpil som ho na inzerát od takmer deväťdesiatročného pána. Nevládal sa už oň starať. Mal ho štyridsať rokov,“ ozrejmil.

Ako uviedol nadšenec z Nitry, nejde tu o ukazovanie, ale o lásku. „Človeka ale teší, keď chodia okolo autá a každý zdvíha prst, že je to krásne. Z toho máme dobrý pocit,“ povedal.
Podobných akcií sa zúčastňuje neustále. Prejdené kilometre a minuté peniaze neľutuje. „Je to relax. Lepšie ako sedieť v krčme a míňať peniaze tam. Na tomto aute jazdím bežne. Zoberiem vnúčatá a ideme na zmrzlinu. Malý vnuk sa ide z auta zblázniť. Ten je náš. Každý deň, aspoň pol hodinu, si sadne na zadnú sedačku a teší sa, že tam sedí,“ uzavrel Milan Latečka.