PRIEVIDZA. Novelizovaný zákon o sociálnych službách je v platnosti od prvého januára tohto roku.
Po zmene novelizácie musia mestá a obce aktualizovať svoj komunitný plán sociálnych služieb (KPSS). Výnimkou nie je ani Prievidza. Obyvatelia okresného mesta ho môžu pripomienkovať do konca mája.

Šesťmesačný proces
„Zákon nám ukladá povinnosť predložiť návrh KPSS na schválenie mestskému zastupiteľstvu do šiestich mesiacov od zverejnenia národných priorít rozvoja sociálnych služieb, najneskôr do 30.júna,“ povedala Jana Javorčeková, referentka sociálno-právnej ochrany detí Mestského úradu v Prievidzi.
Po schválení mestským zastupiteľstvom musia komunitný plán do 15 dní predložiť vyššiemu územnému celku, teda Trenčianskemu samosprávnemu kraju.
Strategický dokument mesta budú poslanci schvaľovať na roky 2018 – 2022. Plán vysvetľuje základné pojmy zo sociálnej oblasti, obsahuje zoznam poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí pôsobia na území mesta Prievidza v súčasnosti a taktiež ciele, opatrenia a aktivity do budúcna.
Hovorí sa v ňom taktiež o podpore aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu problémov, a to najmä rozvojom sociálnych služieb.
„Zákon o sociálnych službách vytvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti sociálnych služieb, komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu. Cieľom je predchádzanie vzniku alebo zhoršeniu nepriaznivých sociálnych situácií, v ktorých sa občania ocitajú, a riešenie miestnych sociálnych problémov,“ vysvetlila Javorčeková.

Pomohol dotazník
Mesto sa pomocou dotazníka snažilo zistiť, ktoré služby Prievidžania v súčasnosti využívajú najviac.
Vďaka tomu spoznali aj to, o aké služby je záujem a zatiaľ je na trhu ich nedostatok.
„Dotazník bol vyhodnotený zamestnancami odboru školstva a starostlivosti o občana sociálneho oddelenia Mestského úradu v Prievidzi. Ďalej sa na tvorbe KPSS mesta Prievidza podieľali odborníci, súčasní poskytovatelia sociálnych služieb v meste Prievidza,“ uviedla.
Tí pracovali v troch skupinách. Prvou z nich boli seniori a ľudia ťažko zdravotne postihnutí.
Nasledovala skupiny rodina a deti a v neposlednom rade skupina osoby ohrozené sociálnym vylúčením.
„Vzhľadom na to, že komunitné plánovanie sociálnych služieb je otvorený proces, je možné kedykoľvek do neho vstúpiť a meniť ciele, priority a aktivity v závislosti od aktuálnych potrieb a požiadaviek obyvateľstva,“ dodala Jana Javorčeková.