PRIEVIDZA. Miroslav Štefík hokejovo vyrastal v Prievidzi, kde bol v roku 2004 súčasťou mužstva, ktoré takmer postúpilo do extraligy.
Po tejto sezóne sa však dal na rozhodovanie a urobil veľmi dobre. Vo finálovej sérii medzi Banskou Bystricou a Trenčínom boli jeho výkony ohodnotené tými najlepšími známkami, dokonca sa objavil i v českej lige či na majstrovstvách sveta divízie 1A do 20 rokov.
Keď boli hokejisti krok od extraligy. Na štadióne bolo vyše 4 600 divákov (+FOTO) Čítajte „Teší ma, že nám finálové zápasy vyšli a súťažné oddelenie rozhodcov malo v nás dôveru a postupne nás delegovalo na jednotlivé finálové duely. Bolo to psychicky aj fyzicky náročné, ale každé stretnutie bolo obrovským zážitkom, na ktorý nikdy nezabudnem,“ povedal Štefík a pokračoval:
„Náročnosť finálových zápasov je vysoká, pociťujeme tlak od hráčov cez publikum a celé okolie. Ako rozhodca môžete zo šiestich zápasov odpískať päť dobre, ale spravíte jednu chybu na konci a všetko je preč. Všetci zabudnú, že tých päť bolo dobrých. Rád by som však povedal, že v zápasoch som mal veľmi dobrých kolegov. S Vladimírom Baluškom sme si rozumeli nielen na ľade, ale aj mimo neho a všetko klapalo na sto percent.“
Cieľom svetový šampionát
Podľa rodáka z Prievidze môže byť rozhodca so svojím výkonom spokojný vtedy, keď sa o ňom po zápase nehovorí.
Slovenská liga nemá úroveň. Hrajú nekvalitní legionári a naši len nosia vodu, rozhorčuje sa bývalý reprezentant Čítajte „Táto sezóna bola výborná, bol som v tempe. Pomohli mi aj majstrovstvá sveta divízie 1A do 20 rokov vo Francúzsku. A práve to je moja výzva do ďalšej kariéry. Mojím snom sú majstrovstvá sveta A kategórie mužov. Veď preto to robím, aby som niečo dosiahol. Dávam si vysoké ciele, preto musím na sebe pracovať,“ povedal o svojich ambíciách.
Budúci rok sa svetový šampionát uskutoční na Slovensku, ale Štefík si myslí, že na svoju šancu si ešte nejaký rôčik bude musieť počkať.
„Moje ciele by som rád napĺňal postupnými krokmi. Nedávno som však dostal šancu v prípravných zápasoch Slovenska proti Francúzsku a Kórei. Pre mňa bolo zaujímavé i to, že ja ako hlavný rozhodca som si podával ruku s kapitánom reprezentácie Andrejom Sekerom, ktorý je takisto z Prievidze,“ povedal hokejový arbiter.
Hromadná bitka hráčov a brankárov
Medzi najpamätnejšie zápasy Miroslava Štefíka patrí súboj z októbra 2012, keď v zápase medzi Banskou Bystricou a Popradom udelil vyše tristo trestných minút.
Išlo o najväčšiu hromadnú bitku v histórii našej ligy vôbec.
„Bolo to na začiatku mojej kariéry a bolo to skutočne zaujímavé. Pobili sa brankári, hráč sa prezliekal do brankárskeho výstroja. Na ten zápas do konca života nezabudnem. Tento moment ma rozhodne posilnil do ďalšej kariéry,“ zaspomínal.
Rozhodcovia sú u priaznivcov v prevažnej väčšine neobľúbení, pokrikovanie na svoju adresu sa Štefík snaží brať s rezervou.
„Najhoršie je, keď sa na štadióne nachádza 200 ľudí a len pár z nich pokrikuje. Keď kričia všetci, rozhodca to na ľade až tak nevníma. Viem, že rozhodcovia nie sú u nás veľmi obľúbení, stalo sa mi však aj to, že nám diváci zatlieskali. Sú ľudia, ktorí vedia oceniť aj našu prácu. Je ich však veľmi málo. Od práce ma to zatiaľ nikdy neodrádzalo, baví ma ten pocit byť súčasťou hry. V danej chvíli sa vždy snažím byť neutrálny a stretnutie odrozhodovať čo najlepšie v súlade s pravidlami. V každom zápase sa nájdu chybičky, ale snažíme sa ich robiť čo najmenej,“ povedal a prezradil svoje obľúbené a neobľúbené destinácie:
„Dobre sa mi rozhoduje tam, kde chodia ľudia. Napríklad Nitra, Banská Bystrica a Trenčín. Nerád chodím na štadióny, kde diváci nechodia vo väčšom počte.“
Česká liga má mierne navrch
Miroslav Štefík sa nedávno objavil aj v troch zápasoch českej ligy.
„Neskutočný zápas bol vo Vítkoviciach proti Třincu, kde bolo desaťtisíc ľudí. Verím, že naša liga sa postupnými krokmi priblíži k českej, pretože aj u nás kluby na sebe pracujú. V Česku je to viac technickejšie, u nás sa hrá zas bojovnejšie,“ prirovnal.
Pred dvomi rokmi sa predstavil tiež na exotických majstrovstvá sveta do 20 rokov divízia D, kde nastúpili také nehokejové krajiny ako Izrael, Turecko, Južná Afrika, Island, Bulharsko či domáce Mexiko.
„Hovoril som si, že tí chalani ani nebudú vedieť korčuľovať. Ale to už dnes vedia všetci. Zaujímavosťou bolo, že sa hralo v Mexiko City, ktoré je 2400 m n. m. a ja som sa musel prispôsobiť klimatickým podmienkam, pretože tam pocit únavy prichádza skôr. Bola to pre mňa veľká skúsenosť. Na turnaji som sa dorozumieval len po anglicky, čo mi pomohlo pre komunikáciu aj do nasej ligy, kde pôsobí už dosť zahraničných hráčov,“ ďalej prezradil.
Rozhodcovia na majstrovstvách v Mexiku. (zdroj: archív - MŠ)Nefandí nikomu
Obľúbený tím Miroslav Štefík nemá, pretože sa vždy snaží byť nestranný. Obľúbeného rozhodcu však áno.
„Som šťastný, že som si zapískal s Vladimírom Baluškom. Rozhodoval finále majstrovstiev sveta, pôsobil v KHL, zúčastnil sa na kempe NHL či v tejto sezóne rozhodoval EBEL. Myslím, že patrí medzi výborných medzinárodných rozhodcov,“ povedal.
Medzi nepríjemné situácie pre rozhodcu patria puky, ktoré skončia na ich tele.
„Stáva sa, že chce hráč vyhodiť puk, dá hlavu dole a čiarový rozhodca ho dostane rovno do tela. Alebo po buly ho trafí do tváre. Máme síce výstroj, ale nie ako hráči, takže to zabolí. K hokeju však patria aj takéto veci,“ uzavrel sympatický rozhodca Miroslav Štefík.
