Finálová séria proti Nitre bola poriadne dramatická. Vyhrávali ste 3:1 na zápasy, no volejbalisti spod Zoboru vyrovnali a nakoniec musel rozhodnúť až siedmy zápas. Ako ste to prežívali?
– Bol to poriadny nervák. Našťastie to však dopadlo tak, ako sme si predstavovali. Skomplikovali sme si to, ale Nitra ukázala, že je veľmi kvalitné mužstvo. Siedmy zápas bol vabank. Chalani to našťastie zvládli psychicky. Ja som to prežíval ťažko najmä po prehre v šiestom dueli. Prestalo sa nám dariť a vedel som, že treba niečo zmeniť. Na protest som sa oholil a hráčom povedal, že na rozhodujúci zápas neprídem. Nakoniec ma prehovorili, prišiel som a oholená brada nám paradoxne priniesla šťastie.
Padla posledná lopta a vy ste sa po prvýkrát v histórii klubu stali majstrami Slovenska. Aký to bol pocit a ako prebiehali majstrovské oslavy?
– Zrazu prišiel taký pokoj. Bol som neskutočne šťastný, domov som prišiel až na druhý deň o štvrtej poobede, takže som mal tichú domácnosť. Stálo to však za to. Do rána sme s hráčmi debatovali. Nedá sa povedať, že sa vypilo nejako veľa alkoholu. Skôr to bolo o príjemnom posedení. Som šťastný, že sedem rokov tvrdej práce sa zúročilo v majstrovský titul. Dosiahli sme niečo výnimočné, úspech, ktorý sa navždy zapíše do histórie. A preto musím zložiť obrovské absolutórium hráčom, fanúšikom a partnerom. Bez vás by to nešlo.
Do haly si na vaše zápasy nachádza cestu stále viac fanúšikov. Ako vnímate tento fakt?

– Robíme to pre nich a vážime si ich podporu. Tešíme sa, že naši fanúšikovia sú nekonfliktní, nerobia žiadne výtržnosti a fandia tak, ako by to malo vyzerať na každom športovisku. Aj po prehratom zápase hráčom zatlieskajú, bolo to vidieť napríklad minulý rok, keď Nitra vyhrala u nás titul. Fanúšikovia hráčov napriek prehre vyprevádzali aplauzom. A tak to má byť, chceme, aby chodili ľudia do haly s rodinami a nemuseli počúvať žiadne nadávky. Veď volejbal je krásny, bezkontaktný šport.
V uplynulej sezóne ste mali na súpiske aj niekoľkých legionárov. Chcete sa týmto smerom uberať aj v budúcom ročníku?
– U nás je prioritou mládež, v budúcnosti chceme stavať na vlastných odchovancoch. Ak však chceme hrať o popredné miesta, momentálne nie je iná možnosť ako angažovať zahraničných volejbalistov, pretože slovenských je málo a tí kvalitní hrajú v zahraničí. A ak chceme deti dotiahnuť do haly, nemôžeme hrať o posledné miesta. V budúcej sezóne by sme zo štrnástich chceli mať tak šesť Prievidžanov a ostatných by sme doplnili podľa ponuky a potreby. Páči sa mi napríklad Myjava a Svidník, ktorí hrajú výlučne so svojimi chlapcami. My žiaľ nemáme až takú veľkú základňu, ale verím, že za pár rokov si ju vychováme.
Ako víťaz ligy máte šancu účinkovať v európskej súťaži. Plánujete sa prihlásiť?
– Uvažujeme nad tým. Musí sa nám však podariť zohnať potrebné peniaze, pretože ide o finančne náročnú súťaž. Robíme preto všetko, oslovujeme sponzorov a veríme, že sa nám to podarí. A v Prievidzi uvidíme atraktívne európske tímy. Pre nás je dobré každé euro, privítame akékoľvek sponzorské. Ak sponzori majú záujem, môžu nahliadnuť aj do účtovníctva, aby vedeli, kde presne ich peniaze pôjdu. My s tým nemáme žiadne problémy, všetko vieme presne zdokladovať. Musíme sa obzerať týmto smerom, pretože štát na šport prispieva veľmi málo. Mesto sa snaží, za čo mu ďakujeme, ale stále to je málo. Myslím, že double by mohlo pomôcť nájsť nových partnerov. Veď tie peniaze pôjdu na dobrú vec, aby deti športovali a mali svoje vzory. Keď sa nám podarí vychovať dobrého hráča, okamžite dostane šancu v prvom tíme, pretože ako som hovoril, našou prioritou sú mládež a odchovanci.
Je pravda, že plánujete vybudovať športové triedy?
– Áno, našli sme spoločnú reč s pani Porubcovou, riaditeľkou prievidzského gymnázia. Tešíme sa s jej záujmu a veríme, že aj vďaka tomuto spraví prievidzský volejbal ďalší veľký krok vpred.

Komu patrí najväčšia vďaka za zisk double?
- Ako som už hovoril, fantastickým fanúšikom a hráčom. Ale aj ďalším členom klubu cez vedenia až po masérov. Veľmi dobrú prácu odviedol aj spíker Ivan Tasch, ktorý skvele bavil publikum. Veľmi pekne ďakujem aj naším sponzorom, bez ktorých by sme o majstrovskom titule nemohli ani snívať. Ale keby som mal povedať, komu najviac ďakujem nielen za titul a triumf v pohári, ale aj minuloročné striebro, je to manažér Andrej Patúc. Ukázal skvelú robotu, dotiahol do Prievidze fantastického trénera a veľmi kvalitných hráčov. Za to mu ešte raz touto cestou posielam obrovskú vďaku. Ešte raz ďakujem fanúšikom, že si k nám našli cestu a verím, že budúci rok nás v hale bude ešte viac. Budeme sa snažiť, aby sme ich vždy niečím novým prekvapili a zabavili dobrou hrou. Vďaka.