Ako by ste zhodnotili uplynulú sezónu?
– Keď zhodnotím sezónu celkovo za všetky kategórie a za klub, tak pozitívne. Starší žiaci vyhrali svoju súťaž, mladší žiaci išli výkonnostne hore. Čo mňa najviac teší, že opäť začína byť záujem o hokej v našom regióne a odzrkadlilo sa to aj na v počtoch v najmladších ročníkov. Podarilo sa nám v priestoroch štadióna postaviť malú telocvičňu a máme schválenú dotáciu na vybudovanie hokejovej strelnice, kde budú deti nacvičovať a zdokonaľovať svoju streľbu.
S družstvom starších žiakov ste dosiahli naozaj výnimočné výsledky. V čom vidíte hlavný dôvod tohto úspechu?
Lohyňov tréner Timko: Najväčšie svinstvá sa dejú na olympiáde. S dopingom začali západné krajiny Čítajte – Hlavný dôvod sú ich schopnosti, zručnosti a herné myslenie. Sú pracovití, majú radosť z hokeja a tešia sa na každý tréning. Ďalším dôvodom je, že dve sezóny predtým hrali vždy proti hráčom, ktorí boli o rok starší. Keď boli šiestaci hrali proti siedmakom, vtedy skončili druhý. Minulú sezónu boli siedmaci a hrali proti ôsmakom, skončili tretí. V tejto sezóne hrali po prvýkrát proti svojim rovesníkom a skončili suverénne prví. Ďalším dôležitým faktorom je aj ich vyhratosť. Naša súťaž sa hrá nedele a soboty, hrávajú už tretí rok za iné kluby v prvej žiackej lige, ako napr. za Brezno, Považskú Bystricu a Martin. A aj v týchto kluboch patrili medzi najlepších. A v neposlednom rade sú dobrý kolektív a majú dobrú podporu svojich rodičov.
Ako dlho už trénujete družstvá MŠHK – mládež Prievidza?
– Ako hlavný tréner od roku 2012. Teraz som skončil šiestu sezónu v pozícii hlavného trénera starších a mladších žiakov. S trénovaním som ale začal v roku 2005 hneď po strednej škole, keď som nastúpil na FTVŠ UK v Bratislave. Vtedy som trénoval ako jeden z asistentov v predprípravke.
Predtým ako ste sa stali trénerom, tiež ste sa aktívne venovali hokeju?
– Áno, s hokejom som začal, keď som mal sedem rokov. Súťažne som ho hral do spomínaného roku 2012.
Čomu sa v súčasnosti venujete vo svojom voľnom čase?
– Svojim dvom dcérkam.
Ako tréner detí ste často aj ich učiteľom a vychovávateľom, čo na nich najlepšie platí, aby ste ich vyburcovali k dobrým výkonom?
– A žiaľ niekedy aj ako rodič. Na prvom mieste musia deti milovať hokej a byť vnútorne presvedčené, že ho chcú robiť. Potom je aj práca trénera jednoduchšia. Väčším problém ako ich vyburcovať k dobrým výkonom je ich presvedčiť, aby verili v samých seba, svojim schopnostiam. Aby neboli len tréningovými hráčmi, ale svoji zručnosti a schopnosti dokázali preniesť aj do daného zápasu.
(zdroj: MšHK mládež)Ako je na tom hokejovo Prievidza, čo sa týka mládeže? Je tu dostatok hokejových talentov? Majú deti naďalej záujem o tento šport?
– Cca desať rokov späť sa na mládež kašľalo, nerobil sa organizovaný nábor detí a to nás pred tromi rokmi dobehlo. Nemáme juniorov, nemáme dorast, nemáme kadetov. Tých pár kusov, čo ostalo hrávajú roztrúsení v kluboch po Slovensku. Žiacke súťaže máme druholigové a to len kvôli počtom. Keď chcete hrať prvú žiacku ligu musíte postaviť každý ročník samostatne, čiže ôsmakov, siedmakov, šiestakov a piatakov. Teraz hráme súťaž starších žiakov, čo sú spolu ôsmaci a siedmaci. Súťaž mladších žiakov, čo sú šiestaci a piataci spolu. Teraz sme nastavení tak, že v novej sezóne otvárame kategóriu kadetov. Ak všetko pôjde ako má, do piatich rokov by sme mohli mať opäť všetky ročníky otvorené. Je tu pár jedincov, ktorí vyčnievajú nad ostatnými, ale talentom by som to veľmi nenazýval. Všetko je to len o drine a ochote na sebe pracovať. Niekto vyčnieva teraz a o dva roky už nemusí. Deti majú záujem o to, k čomu ich privedú rodičia. Najskôr musíte presvedčiť rodiča, že hokej je ten správny šport pre jeho dieťa. Bez toho to nejde. Rodič je ten, kto dieťa vozí na tréning. Všetko je to o obete a v začiatkoch o rannom stávaní. Žiaľ doba je taká, že veľa rodičov je pohodlných a nechce sa im obetovať pre svoje dieťa. Radšej mu strčia do ruky mobil, tablet, len aby mali svoj pokoj a pohodlie.
Slovensko je vnímané ako krajina, kde má hokej veľké zázemie. Je to citeľné aj v mládežníckych súťažiach? Je konkurencia stále vysoká?
– Nemyslím si, že hokej má v dnešnej dobe u nás veľké zázemie. Okolité krajiny, ktoré neboli až tak hokejové nás dobiehajú a niektoré už predbehli. Stavajú nové štadióny, trénerov posielajú na stáže do Kanady, Švédska, Fínska. U nás nevieme zrenovovať ani tie štadióny, ktoré máme postavené a nie to ešte postaviť nové. Chýba celková podpora od štátu. Vezmite si, že napríklad v takom Maďarsku dostane každý hokejový klub na každé jedno dieťa dotáciu tritisíc eur. Každú jednu sezónu. Celkovo sa kluby na Slovensku trápia s nízkymi počtami detí a nedostatkom financií. Chýbajú nám telocvične, rozcvičovne, pomôcky, atď. Keď chcem ísť po sezóne v rámci tréningu plávať, tak nás je dvadsať v jednej dráhe, len aby sme sa do tej vody dostali. V dnešnej dobe sa o konkurencii veľmi nedá hovoriť, hrajú všetci, ktorí môžu, len aby sa mohlo nastúpiť na zápas a nehrozila pre klub kontumácia a finančná pokuta. Veľa zápasov v žiackych súťažiach sa hrá desať hráčov plus brankár na jednej strane a desať hráčov plus brankár na druhej strane. Konkurencia sa vytratila.
Čo by sa podľa vás dalo v prievidzskom hokeji vylepšiť, aby sa nádejné talenty mali šancu včas podchytiť a rozvíjať?
– V novom školskom roku otvárame na základnej škole Sama Chalupku prvú hokejovú triedu, kde máme momentálne prihlásených 21 malých hokejistov. Naša snaha je mať ich všetkých spolu a venovať sa im v takej miere, aby sme ich v prvom rade pri hokeji udržali čo najdlhšie, dať im správnu všeobecnú pohybovú prípravu (príprava na suchu) a špeciálnu pohybovú prípravu (príprava na ľade). Rodičia budú mať uľahčenú robotu a ušetrený čas. Nemusia bežať po dieťa do školy, zo školy domov a večer alebo cez víkend na tréning. Deti budú mať napr. štyri vyučovacie hodiny v škole, po škole tréning a po tréningu pôjdu späť do družiny, kde si ich už vyzdvihnú rodičia.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí ešte rozmýšľajú, či dať svoje dieťa na hokej? Prečo by tak mali spraviť?
– Vytvoria si silnú emocionálnu väzbu k pohybovým návykom a to by malo byť pre rodiča prvoradé. Nebudú sedieť doma za obrazovkou, ale budú vonku, v telocvični, na ihrisku. Vytvoria si nové priateľstvá, nové spomienky na celý život. Naučia sa pracovať s ostatnými, rešpektovať jeden druhého, byť dobrými tímovými hráčmi. A hlavne sa naučia byť disciplinovaní.
Autor: Lýdia Zimániová
