PRIEVIDZA. Nikto v rámci bývalého Československu nezískal na svetových podujatiach viac cenných kovov ako tréner Mikuláš Timko. Bývalý lodivod reprezentácie vo voľnom štýle zveľadil zápasenie za čias bronzového olympionika Jozefa Lohyňu tým najlepším spôsobom a vychoval z neho trojnásobného medailistu z majstrovstiev sveta.
Pozitívny dopingový test už v roku 1986
Dnes 74-ročný zápasník dopingové prehrešky Rusov odcudzuje, no podľa neho majú nepovolené látky pôvod úplne inde.
„So všetkým začali západné krajiny. Kanaďan Ben Johnson mal pozitívny dopingový test už v roku 1986. Spolu s Lewisom bol jediným atlétom, ktorému sa podarilo zvíťaziť v jednej disciplíne na štyroch letných olympiádach v rade. A všetci už teraz vieme prečo,“ povedal Mikuláš Timko.

Zaujímavým prípadom je podľa neho i Američan Al Oerter, ktorý nechodil na majstrovstvá sveta, no na olympijských hrách od roku 1956 do roku 1968 vždy zvíťazil.
„Západné krajiny šampionáty neuznávajú, vždy sa sústredili len na olympijské hry. A tam sa dejú dodnes najväčšie svinstvá. Sponzorov zaujímajú len zlaté medaily a športovci spravia pre ich získanie všetko. Aj také veci ako je doping. Komercia svetový šport úplne zmenila, vytratila sa z neho tá práva krása ako v časoch starovekého Grécka,“ povedal.
Podľa Timka dopujú v súčasnosti mnohí guliari, oštepári či vzpierači.
„Vo viacerých športoch sa stále hľadajú nové spôsoby, ako testy obísť. My zápasníci máme to šťastie, že nepotrebujeme veľké svaly. Skôr musia byť dlhé a športovec musí byť špeciálne pripravený,“ priblížil.
Astmatici zo severu
Podľa trénera zápasenia je dopingový problém neriešiteľný, jedinú možnosť vidí v prechode na amatérsky spôsob športovania.
„Zamyslieť sa treba aj nad severskými astmatikmi. Nie je možné, aby človek s touto chorobou podával také výkony ako lyžiari z Nórska, Dánska, Švédska či Fínska,“ ďalej uviedol.
Mikuláš Timko viedol federálnu reprezentáciu od roku 1984 do 1992 a so svojím renomé trénerského mága pôsobil dlhšie aj v takých destináciách, ktoré sa považujú za atraktívne, od Tokia, cez Nový Zéland, Namíbiu, Tanzániu, Sýriu a v niektorých z nich pôsobil ako vyslanec FILA.

Bronz na olympiáde
Medzi najväčšie trénerské úspechy patrí bronz Jozefa Lohyňu na olympijských hrách v Soule 1988.
„S Jozefom sa dodnes stretávame, veď som mu bol v podstate druhým otcom. Úspech v Južnej Kórei s odstupom času teší, no mám naň aj trpké spomienky, pretože Lohyňa bol morálne víťazom. No o zlato ho pripravila nešportová stratégia domácich organizátorov,“ načrtol a pokračoval v rozprávaní.
„Teória Kórejčanov bola vtedy v každom športe získať zlatú medailu. Keďže si ich hlavný borec vykĺbil ruku, všetko stavili na dvojku. Jožo mal bojovať s Mexičanom, no po príchode do haly sme zostali v šoku. Domáci turnaj prelosovali a on nastúpil s ich zápasníkom. Jozef bol vtedy zaskočený a súperovi sa podarilo dať dva body. Od toho momentu ho len naháňal po žinenke, no keďže sa vtedy zápasilo len päť minút, Kórejčan si to už ustrážil. Bola to smoliarska prehra, pretože v januári v Budapešti ho Lohyňa zmietol 15:0. Aby toho nebolo málo, domácemu borcovi súper z Turecka finále vzdal, takže sa tešil zo zlatej medaily,“ zaspomínal Timko.

Údajná trestná činnosť
Na majstrovstvách sveta 1990 získal Jozef Lohyňa zlato. Šampionát však sprevádzalo viacero komplikácií, tesne pred začiatkom bol totiž jeho tréner Timko obvinený z trestnej činnosti. Údajne mal spreneveriť peniaze zväzu.
„Bol som si vedomý svojej neviny, podľa mňa ma chceli zhodiť z postu reprezentačného trénera. Teší ma, že moji zverenci v týchto časoch stáli pri mne. Na protest odmietli nastúpiť na ďalšie zápasy. V noci odvolali veliteľa armádneho strediska z dovolenky, ktorý dal chlapcom rozkaz, aby na druhý deň súťažili. S podmienkou, že ak tak nespravia, budú vyhodení. Bola to veľká kauza, súboje mala vysielať televízia,“ zaspomínal Timko.
Pre problémy zápasníckeho zväzu s reprezentačným trénerom bola tiež zvolaná tlačová konferencia.
„Nakoniec sme dospeli k dohode, že mám so zverencami dokončiť prípravu, ale na šampionát do Tokia 1990 nepocestujem. Chlapcom som naplánoval päťdňovú kombinovanú cestu lietadlom, vlakom a loďou, aby sa aklimatizovali. S majstrovstvami sveta som sa definitívne rozlúčil. O pár dní o piatej mi však zazvonil telefón s otázkou, či mám pas. A neskôr som letel. Keď ma tam Lohyňa s bratom uvideli, skoro odpadli. Zostali ako soľné stĺpy. Hoci som bol mnohými ľuďmi kritizovaný a nadávali na môj odchod do Tokia, na šampionáte sme zaznamenali historický úspech pre československé zápasenie,“ priblížil.
Chýbalo 142 korún
Po návrate domov zasadali dve komisie, ktoré Timka obvinili, že nepriznal 142 korún za parkovné.
„Bolo to priam smiešne. Keď som ich išiel vrátiť do pokladne, pokladníčka ich odo mňa ani neprijala, pretože som na parkovné mal platný doklad,“ pousmial sa.
Úspech Jozefa Lohyňu si Timko spája najmä s tým, že ho už ako 12-ročného brával do Bulharska, kde sa porovnával s tými najlepšími.
„Spali sme na žinenkách v telocvični a ráno sme trénovali. Boli to ťažké i pekné časy. Vedel som však, že iba takýmto spôsobom sa môžeme dotiahnuť na úroveň Bulharov, Rusov či Turkov. A to by mali zápasnícki tréneri praktizovať aj dnes. Nie že kúpia takmer dospelého zápasníka a potom ho pošlú do Ruska. Netreba čakať a začať s výchovou reprezentantov treba skôr,“ povedal.

Talentované deti chodia po ulici
Skúsený tréner tiež tvrdí, že priestor v slovenských športových kluboch dostávajú tí, ktorí až takým veľkým talentom nedisponujú.
„Drevá športujú a talentované deti chodia po ulici, česť len výnimkám. Je smutné, že priestor dostávajú deti bohatých rodičov. V iných krajinách je to úplne inak, tam cieľavedome vyhľadávajú talenty, aj v tých najchudobnejších rodinách. Takto úspešných športovcov určite nevychováme. Všetko začalo padať, keď peniaze z TIPOSu prestali tiecť do športu. Nechápem, prečo tak politici rozhodli, pretože tieto financie sú práve zo športových podujatí, takže by do obehu mali byť vrátené. A to hovoríme o miliónoch eur,“ prezradil svoj názor.
Byť a vychovať lepších, ako si sám
Po dlhých úspešných rokoch strávených pri reprezentačnom kormidle si Mikuláš Timko momentálne užíva zaslúženú penziu. Všetkým nádejným trénerom odkazuje, že bez svojho motta, ktorým sa riadi celý život, by dobré výsledky dosiahol len veľmi ťažko.
„Byť a vychovať lepších, ako si sám,“ uzavrel Mikuláš Timko, trénerská zápasnícka ikona.