Kedysi patril medzi najlepších obrancov slovenskej ligy. František Trungel hráva aj po päťdesiatke

František Trungel (archív TJ Slovan) (30 fotografií)

PRIEVIDZA / TEMEŠ. František Trungel má už 52 rokov, no kopačky na klinec sa zavesiť nechystá. Popri práci rozvozcu pravidelne oblieka dres malebnej dedinky Temeš v okrese Prievidza, niekedy vypomôže aj áčku v Nitrianskom Rudne.

„Víkend bez futbalu si prakticky neviem predstaviť. Aj po päťdesiatke mám stále potrebu sa hýbať. Žena to síce bude ťažko znášať, no ak boh dá a zdravie bude slúžiť, rád to potiahnem aj do šesťdesiatky,“ prezradil futbalový veterán František Trungel, ktorý v najvyššej slovenskej súťaži hrával za Prievidzu, Dunajskú Stredu či Púchov.

Rýchlosť nahradzuje skúsenosťami

Fanúšikovia si ho pamätajú ako výborného hlavičkára. Ako obranca veľa gólov nedával, no keď sa mu podarilo nejaký streliť, stál za to.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Diváci ich naháňali so železnými tyčami. Najstarší žijúci futbalista Prievidze: Hrávali sme s handrovou loptou (+FOTO) Čítajte 

„Momentálne už s mladými chlapcami po rýchlostnej stránke nestíham, ale snažím sa ich prekabátiť skúsenosťami. U nás v Temeši máme malé ihrisko, takže mi len tak neujdú. Keď do toho pridám srdiečko a bojovnosť, ide to,“ pousmial sa.

František Trungel sa po prvýkrát stretol s futbalom ako chlapec v rodnej obci Maňa. Po prechode okresnými súťažami prestúpil do Vrábel, kde už ako 17-ročný hrával Divíziu.

„Vtedy bolo také pravidlo, že na ihrisku musel byť jeden mladík. Bola to pre mňa veľká skúsenosť do ďalšej kariéry,“ dodal.

Po vojenčine dostal ponuky z Dunajskej Stredy, Interu Bratislava či Nitry.

„Pokúšali ma Dragúň i Adamec. Nakoniec som sa rozhodol pre Dunajskú Stredu. Boli to pekné časy, hralo tam veľa Maďarov, ale boli sme dobrá partia. Prišlo však zranenie a ja som osem mesiacov stál,“ zaspomínal.

Na peniaze nehľadel

Po doliečení dostal ponuku z Prievidze, ktorá v tom čase patrila medzi ambiciózne tímy.

„Vtedy som ako chlapec z dediny ani nevedel, kde Prievidza je. Odvaha mi však nechýbala, povedal som, nech mi vybavia vlak alebo autobus a ja hrať budem. V tom čase to nebolo ako teraz, že sa všetko točí o peniazoch. Koľko korún mi dali, toľko som mal. Ani som netušil, aké sú príplatky za víťazstvo. Jediné, na čo som sa sústredil, bol futbal. A na radosť z neho,“ ďalej povedal.

A prestup na hornú Nitru sa nakoniec ukázal ako správny krok. Baníci postúpili do najvyššej slovenskej súťaže a boli jej veľkým spestrením.

„Pred osemtisíc divákmi sme privítali na úvod silnú Trnavu a vo veľkej eufórii sme ju zdolali 3:0. Ako nováčik sme potom išli do Nitry s malou dušičkou. Domáci nás bili ako žito, no zahadzovali šancu za šancou. A v druhom polčase Roman Slaný vystrelil z polovice a my sme tam vyhrali 1:0. Boli to nezabudnuteľné chvíle. Vtedy boli za víťazstvo dva body, takže ako nováčik sme mali na konte hneď štyri a boli sme prví v tabuľke,“ zaspomínal na pekné časy.

František Trungel v drese Prievidze. (zdroj: archív TJ)

Divácky záujem klesá pre televíziu

Po rokoch ho trápi, že na zápasy Fortuna ligy príde mnohokrát len hŕstka priaznivcov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: REGIONÁLNY FUTBAL: Víkendové výsledky, komentáre a tabuľky od tretej ligy po druhú triedu Čítajte 

„Na naše ligové zápasy chodilo kedysi oveľa viac ľudí. Chápem, že je iná doba a ľudia sú rozlietaní, ale rolu hrá aj to, že v televízii sú prakticky všetky popredné európske ligy. Kedysi bol v televízii jeden zápas našej ligy, aj to len raz za čas. A keď sa teraz pozrieme na anglickú, španielsku či taliansku ligu, kto by sledoval našu? Nechcem to porovnávať, ale človek má popri tých európskych súťažiach pocit, že tí naši hráči sú spomalení,“ porovnal.

V časoch, keď hrával Trungel v drese baníkov, za Slovanom a Trnavou bola Prievidza tretia v poradí návštevnosti.

„Keby sa tu teraz hrala aspoň druhá ligu, chodilo by veľmi veľa fanúšikov. Ľudia tu futbal milujú, no tretia liga ich neuspokojí. Škoda, že nie sú baníci vyššie. Snáď sa im v budúcnosti podarí návrat medzi elitu,“ poprial Trungel.

Po odchode z Prievidze odišiel do Púchova, kde sa však dlho neohrial. Pre nezhody s trénerom odišiel hrávať do dedinky, ktorá susedí z jeho rodiskom. Do Kmeťova, z kade pochádza jeho manželka a matka jeho piatich detí.

„Pamätám si, že sme do Rakúska išli hrať predzápas Rapidu Viedeň a Ferencvárošu Budapešť. Bolo tam strašne veľa ľudí a po zápase ma oslovili z klubu FC Mönchhof. Ponuku som prijal a po prvýkrát som si teda zahral aj v zahraničí. Bola to krásna skúsenosť, no pre zranenie som musel neskôr skončiť,“ zaspomínal.

František Trungel je v Temeši spokojný. (zdroj: archív TJ)

Inzultácia rozhodcu?

Po doliečení a plastike kolena hral František Trungel už len v Lehote pod Vtáčnikom a Novej Bani.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Mohol hrať ligu, no dal prednosť rodine. Najlepší kanonier Marian Petráš recept na úspech nemá Čítajte 

„Práve s Lehotou sa spája môj najhorší futbalový zážitok. Na pôde dubnického béčka sme sa bránili, pretože domáci mali výborné mužstvo, veď vtedy ich áčko hralo ligu. Za stavu 0:3 odpískal rozhodca minútu pred koncom polčasu vymyslenú jedenástku. Len som sa ho jemne dotkol, že čo to zapískal. Domáci kopli penaltu a išlo sa do kabín. Neskôr za nami prišiel vedúci tímu, že rozhodca zápas pre inzultáciu ukončil. Doteraz nechápem, prečo sa tak arbiter rozhodol. Určite som mu nič nespravil. Na druhý deň vyšiel v novinách článok, že som inzultoval rozhodcu a ľudia si zo mňa robili posmešky, ako keby som ho udrel lopatou,“ zaspomínal.

Od roku 2004 hráva František Trungel už len v Temeši, ktorý pôsobí v druhej triede OblFZ Prievidza. Niekedy chodí pomôcť aj áčku z Nitrianskeho Rudna, ktoré zas hráva Majstrovstvá oblasti, teda najvyššiu regionálnu súťaž.

„V Temeši sú veľmi srdeční ľudia. Fandia nám a s každým si po zápase podávame ruky. Naše ihrisko je akousi nedobytnou pevnosťou, na čo sme právom hrdí. Hrávame tam väčšinou starší hráči, takže fakt, že plocha je rozmerovo menšia, nám len vyhovuje. Keď vyhráme, tešíme sa ako malé deti. Keď prehráme, pár minút smútime, no potom sa opäť tešíme. A o tom je dedinský futbal. O radosti z hry. A ja preto chcem hrať futbal čo najdlhšie, veď je po celý čas súčasťou môjho života,“ uzavrel František Trungel, bývalý ligový hráč a dnes futbalový veterán.