NITRIANSKE SUČANY. Prevažná časť jeho kariéry bola spätá s Kaniankou. Od žiakov tam prešiel všetkými kategóriami, za mužov hrával okrem Kanianky v Šimonovanoch a Cigli. Ako tridsaťročný sa však pred ligovým futbalom rozhodol dať prednosť rodine a momentálne oblieka dres Nitrianskych Sučian.
Stali ste sa najlepším strelcom jesennej časti Majstrovstiev oblasti. Čo to pre vás znamená do jarnej odvety?
– Musím povedať, že ma to príjemné prekvapilo. Vôbec som to nečakal a ani som sa na korunu strelcov nesústreďoval. V jarnej časti sa teraz budem snažiť strieľať góly aj naďalej. Ak ma však niekto nakoniec predbehne, športovo uznám jeho kvality.
Aké budú vaše kolektívne a individuálne ciele?
VIDEO: Jedenástka jesene slávila úspech: Spojenie MY a regionálneho futbalu anketou ešte zosilnelo (+FOTO) Čítajte – Cieľom nášho mužstva je skončiť v tabuľke čo najvyššie. Niektoré zápasy nám vyšli veľmi dobre, ale naopak, boli aj také, ktoré sme doslova zbabrali. Mojím cieľom je podávať stabilné a dobre výkony, udržať si streleckú formu a pomôcť svojmu mužstvu k čo najlepšiemu umiestneniu.
Čo hovoríte na kolektív v Nitrianskych Sučanoch?
– Je veľmi dobrý. Tvoria ho z väčšej časti mladí hráči, ale dobre doplnení staršími a skúsenými futbalistami na čele so skvelým trénerom. Rozumieme si na ihrisku, ale aj mimo neho, čo je veľmi dôležité. Vieme sa dobre zabaviť, ale aj tvrdo zamakať. Podobne to bolo aj Kanianke, kde som hrával predtým.
V zápase. (zdroj: archív - MP)Prečo ste v Kanianke skončili?
– Chcel som si nájsť klub v nižšej súťaži. Dôvod bol jednoduchý – rodina. Keďže Kanianka hráva v piatej lige, musel by som viac trénovať. Na zápasy sa navyše cestuje oveľa ďalej, čo mi už tiež nesedelo. Nebolo to ľahké rozhodnutie, pretože v Kanianke som futbalovo vyrastal a prežil som tam veľa pekných chvíľ. Oslovili ma z Nitrianskych Sučian a ja som na ich ponuku prikývol, keďže to bolo to, čo som hľadal. Súťaž, ktorú Sučany hrajú, nie je taká náročná na trénovanie a cestovanie a ja môžem ušetrený čas venovať svojej snúbenici Romanke a mojej dcérke Natalie. V rozhodovaní mi pomohlo aj to, že v Sučanoch hráva môj mladší brat Michal a môžeme si teda opäť spolu zakopať tak, ako v drese Kanianky.
Aký bol váš najlepší a naopak najhorší futbalový zážitok?
– Zážitkom sú vždy výhry. Keďže ako správny športovec rád vyhrávam, vždy to potom patrične so spoluhráčmi oslávim. Najhorší zážitok je jednoznačne ten, keď som si zlomil nohu ešte v drese Kanianky proti Lehote pod Vtáčnikom a pre zranenie som bol mimo sedem mesiacov. Ale aj taký je futbal.
S partnerkou. (zdroj: archív - MP)Boli ste svedkom aj nejakej bitky?
– Futbal prináša veľa zápasov, ktoré sú plné emócií, ale bitku na ihrisku som ešte vo svojej kariére nezažil. Boli samozrejme nejaké strkanice a emócie, keď boli horúce hlavy, ale všetko sme si vždy vysvetlili pri dobrom pivku po zápase.
Na ktorom ihrisku v okrese hráte najradšej a kde naopak hrať neznášate?
– Sadol mi dobre domáci trávnik v Nitrianskych Sučanoch, ktorý je vždy dobre pripravený, za čo ďakujeme Matúšovi Miklášovi. Darí sa mi na ňom aj strelecky, keďže som tu dal väčšinu svojich gólov. Najhoršie sa mi vždy hralo v Dolných Vesteniciach. Neviem prečo, ale proste tak to je.
Aký je váš recept na úspech?
– Nemám žiadny. Dôležité je mať dobrý kolektív a cítiť sa na zápase v dobrej pohode. A ono to potom ide tak, ako má.
