PRIEVIDZA / TURČEK. Vodárenská nádrž Turček, ktorú uviedli do prevádzky v roku 1 996, je najmladšou na Slovensku. Nachádza sa na sútoku Turca a Ružovej a zabezpečuje pitnú vodu pre okresy Žiar nad Hronom a Prievidza.
Koncom marca otvorili vodohospodári útroby tejto vodnej stavby pre verejnosť. Hoci aj dosiaľ sem z času na čas zavítali na exkurziu organizované skupiny, deň otvorených dverí tu usporiadali prvýkrát.
Návštevníci sa tak dostali na miesta, ktoré sú bežne pred ich zrakom skryté pod hladinou nádrže či za múrmi jej technických objektov.
K vražde novinára sa mal priznať Prievidžan. Lákal ho milión Čítajte Odber klesá, ľudia šetria
Fungovanie vodného diela, ktorého objem je 10,8 milióna metrov kubických, riadia z velínu. „Priamo odtiaľto vieme ovládať malé vodné elektrárne, ktoré sú súčasťou stavby, stavidlá či dnové výpusty,“ priblížil dispečer Juraj Gomboš. Na fungovanie všetkých systémov dohliada služba 24 hodín denne. Kvalitu vody, ktorá sa dostáva aj do prievidzských domácností, za viac ako dvadsať rokov existencie nádrže neohrozila žiadna mimoriadna udalosť či havária.
„Predstavte si to tak, že tu sa surová voda zakumuluje, od nás sa dopraví do úpravne, tam ju upravia a zmení sa na pitnú. Následne pokračuje až k vám do kohútika,“ vysvetlil Gomboš.
Z roka na rok odber klesá. „Ľudia začínajú pitnou vodou šetriť,“ vysvetlil správca vodného diela Ivan Kmeť.
V Turčeku sa darí rybám, nasádzajú tam najmä pstruhy, ktoré sú znakom kvality vody. „Slúžia nám ako biomonitoring, v prípade havárie by nastal úhyn a bol by to pre nás prvý znak, že sa niečo deje,“ povedal Gomboš. Pre samotný rybolov, ale aj pre plávanie a korčuľovanie však v Turčeku platí prísny zákaz.
„Samozrejme, nedá sa tomu úplne vyhnúť, objavujú sa tu pytliactvo a sem-tam aj kúpajúci sa ľudia,“ dodal dispečer s dôvetkom, že došlo aj k tragédii, keď sa jeden z plavcov v nádrži utopil.
Zaujímavosťou je, že v okolí nádrže už pozorovali aj medvede, ktoré sa tam prichádzajú osviežiť.
Desiatky metrov pod vodou
Turisti a cyklisti, ktorí sa okolo vizuálne atraktívnej nádrže obkolesenej kremnickými mestskými lesmi pohybujú najmä v lete, netušia, že sypaná hrádza, vysoká až 59 metrov, skrýva takzvanú injekčnú chodbu dlhú stovky metrov.
Vnútro stavby aj jej povrch sú poprepájané schodmi, návštevníci ich počas dňa otvorených dverí napočítali spolu viac ako 1 400.
Zvonku tichý vodný kolos žije pod povrchom vlastným životom sprevádzaným hlasnými zvukmi. „Sme v združenom funkčnom objekte, v tejto časti vidíme dnové výpusty, sme tu 59 metrov pod vodou a nad nami sú na dvoch poschodiach malé vodné elektrárne,“ snažil sa prekričať hluk technológií prevádzkový zámočník Dušan Karlovský, jeden z desiatich zamestnancov, ktorí na vodnej stavbe pracujú.
Návštevníci počúvajúci výklad odchádzali plní dojmov. „Dômyselnosť ľudí nemá obdoby. No výnimočné bolo najmä to množstvo schodov, ktoré preverili našu kondičku,“ zhodnotila Marieta Bernátová zo skupiny seniorov.
„Mňa nadchla najmä hrádza, že je len sypaná. Je to úžasné. Poznáme priehradu ešte z čias, keď sa mala napúšťať, chodievali sme okolo nej ako turisti a bežkári zo Skalky,“ zaspomínala si Gabriela Mažáriová.
AKTUALIZOVANÉ: Neznáma látka vystrašila ľudí v Handlovej. Nebezpečná zrejme nebola (+FOTO) Čítajte Na začiatku bol veľký odpor
Vodárenská nádrž Turček sa začala stavať v roku 1992, Oľga Wagnerová, vtedajšia a zároveň súčasná starostka obce Turček, si na toto obdobie spomína veľmi dobre.
„Všetci vrátane mňa tu boli spočiatku proti výstavbe. Raz, keď som sa hriala vo vani, tak som si rozmyslela, že dedina by tým mohla aj získať, ak si dáme podmienky,“ zaspomínala si. Turček bol malou horskou dedinkou, kde, ako sa hovorí, líšky dávali dobrú noc. Investície na toto miesto zrovna neprúdili.
„Tak som žiadala čističku odpadových vôd a kanalizáciu, ale aj zvýšiť kapacitu miestnej elektrickej rozvodne a ďalšie veci,“ vymenovala dlhoročná starostka a pamätníčka výstavby.
Keď za obec podpísala súhlas a vracala sa domov z rokovania v Prievidzi, mala obavy. Ako poznamenala, nevedela, či ju miestni obesia na prvom stĺpe, alebo jej to naopak prinesie body.
„Trvalo to osem mesiacov, tá najťažšia práca, presvedčiť ľudí, že chcem dedine dobre. Vtedy na zastupiteľstvo chodilo osemdesiat ľudí, dnes prídu dvaja, traja. Bolo náročné reagovať na všetky tie otázky a mať argumenty,“ priblížila atmosféru.
Diviaky videli ľudia na Zapotôčkoch a Kopaniciach. Nie je to prvýkrát Čítajte Zrútili niekoľko domov
Vodnému dielu ustúpilo šesť domov, ktoré asanovali. V dnešnej hrádzi sa nachádzal len jeden z nich, hájenka. Náhradné rodinné domy dostali presídlenci priamo v dedine, do Kremnice a do Turčianskych Teplíc sa sťahovať nechceli.
Pre vodnú stavbu preložili aj pútnickú trasu na Staré Hory. Pôvodný kríž sa nezachoval, náhradný dala obec urobiť pod hrádzou, dnes sa tam chodia veriaci modliť a ďalší prechádzať.
V čase výstavby v Turčeku v dočasnej montovanej ubytovni alebo na súkromí ubytovali viac ako tristo stavbárov.
„Ja som tou stavbou žila, bola som tam denne,“ povedala starostka obce. V pamäti jej ostali smrteľný úraz robotníka, ale aj viaceré technické riešenia. „Chodievala som sa pozerať, keď laserom zrovnávali štrk. Nič nevidíte a zrazu sa sype kameň,“ opísala postup, ktorý jej vtedy pripomínal filmové efekty.
Riskantne vtedy na prvý pohľad pôsobilo pri asfaltovaní aj spúšťanie stroja, takzvaného finišera, z koruny hrádze po svahu nádrže na 90-metrovom lane.
Hoci samotnú obec voda z Turčeka nezásobuje, k vodnému dielu si tu miestni vytvorili vzťah. Pýšia sa ním prd turistami a pravidelne tu organizujú aj Beh okolo priehrady. Jeho dlhšia trasa má viac ako dvanásť kilometrov, kratšia zhruba polovicu. Súčasťou je však aj 373 schodov.
