LIEŠŤANY. Predsedovia piatich urbárskych spoločenstiev rozoslali podielnikom list, v ktorom ich vyzývajú, aby nepredávali svoje podiely ľuďom, ktorých nepoznajú. Obávajú sa ovládnutia urbárov a následné klčovanie lesov. „Robia to preto, aby získali väčšinu podielov, ovládnu spoločenstvo a následne vypília naše lesy a zostanú nám len holoruby. Ak budú väčšinovým vlastníkom, nebudeme si môcť kúpiť ani palivové drevo,“ napísali predsedovia piatich výborov urbárskych spoločenstiev v liste.
Hubárov v lesoch je stále viac. Škodia, alebo je to naopak? Čítajte Ján Rusnák, Jozef Vážny, Rudolf Vojtko, Ján Vrecko a František Janček v liste ďalej argumentovali, že po útlme baníctva bude drevo dôležitým palivom, bude však drahé a nebude sa dať kúpiť. „Ak si predáme naše lesy, ostanú nám len holé kopce. Žijeme v období klimatických zmien. Lesy zadržiavajú vlahu, nebude voda,“ tvrdia predsedovia. Obávajú sa tiež, že nový investor na cesty osadí rampy a ľudia nebudú mať voľný prístup do lesa na zber plodov a húb. List ukončili výzvou, aby podielnici ostali jednotní a svoje podiely nepredávali.
Drevo chce spracovávať
Predsedovia z katastra zistili, že podiely skupuje člen dozornej rady spoločnosti Unipharma Peter Jurík. Ten svoje zámery v lesníctve netajil. „Už dlhšiu dobu pôsobím v bojnickom urbáre a lesy sme nevyrúbali, hospodárime v rámci schváleného lesného plánu ktorý schvaľuje štátna správa. Podielnici majú pristup k palivovému drevu, vysadili sme nový ovocný sad, prikúpili sme ďalšie lesy, vybudovali sme poľovnícku chatku,“ povedal Peter Jurík.
Obsah listu, ktorý predsedovia urbárov z Liešťan rozoslali podielnikom, pozná. Podľa neho sa nezakladá na pravde. „Moja vízia je dať lesnému hospodáreniu v regióne dlhodobý strategický zámer,“ vysvetlil. Podľa jeho slov má v urbároch, kde skupuje podiely, záujem zefektívniť hospodárenie. „Veľa surového Slovenského dreva sa nespracováva u nás ale vyváža do zahraničia odkiaľ nám ho predávajú naspäť ako dosky alebo nábytok. Ja tu chcem v budúcnosti postaviť aj pílu, ktorá by drevo spracovávala a dávala prácu ľuďom na hornej Nitre,“ prezradil plány investor.
Holoruby vylučuje
Nadmerná ťažba, alebo holoruby podľa Juríka neprichádzajú do úvahy. Poukázal na fakt, že lesné hospodárstvo sa musí riadiť podľa zákona o lesoch a lesným hospodárskym plánom, ktorý pripravujú odborníci a schvaľuje štát. Tí zároveň aj kontrolujú, aby sa vyťažilo len toľko, aby les ostal neporušený.
Ako vysvetlil Ján Kulich, vedúci Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Prievidza, obhospodarovatelia lesných porastov v spolupráci s lesným hospodárom sú povinní raz za rok zaslať okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru ročné hlásenie v ktorom sú uvedené skutočné zásahy do lesných porastov. „Tieto hlásenia sa následne zasielajú Národnému lesníckemu centru do Zvolena. Ten ich spracuje a zapracuje do digitálnych dát. Z týchto údajov sa dá presne vyčítať, koľko hmoty sa vyťažilo a koľko ešte ostalo,“ doplnil Kulich.
Pripravujú sa o peniaze
Žiaci z Čavoja po sebe v lese zanechali výraznú pečať Čítajte Peter Jurík priznal, že sa zaujíma o podiely vo viacerých urbároch na hornej Nitre.
„Chcel by som sa podieľať na zlepšení hospodárenia v urbároch,“ potvrdil. Ako príklad nehospodárnosti uviedol, že majitelia lesov robia z kvalitného dreva palivo, nevyužívajú možnosti lesa a majú veľké nedostatky v oblasti poľnohospodárstva. Urbáre podľa neho totiž vlastnia aj lúky a pasienky, ktoré poľnohospodárskym podnikom prenajímajú za bagateľ. Sami sa tak podľa Juríka pripravujú o príjmy, keďže tieto podniky vedia platiť aj niekoľko desiatok eur za hektár, kým teraz urbárom neplatia nič alebo iba zlomok tejto sumy.
Podľa jeho slov jeden z mála urbárov v regióne, ktorý hospodári transparentne je urbár Čavoj, ktorý všetky informácie zverejňuje na svojej webstránke. Ostatné urbáre sa k tomu podľa Juríka ani nepribližujú. „S lesným hospodárstvom máme skúsenosti a vedeli by sme pomôcť, aby fungovalo lepšie s dlhodobou víziou zachovania zdravých lesov pre budúce generácie,“ uzavrel Peter Jurík.
