BOJNICE. Jednotlivec dokáže mnoho, ale skupina mnohonásobne viac. Týmto heslom sa riadia členovia občianskeho združenia ÚSMEVY PRE DETI – pomoc onkologicky chorým deťom. Pred piatimi rokmi ako projekt ho založila Soňa Findorová, ktorá sama prekonala onkologickú operáciu a odmalička má zvýšenú lámavosť kostí.
Dokopy bolo vaše združenie nápomocné 123. rodinám, vždy sa jednalo o pacientov do devätnásť rokov. Prečo ste sa rozhodli pomáhať práve chorým deťom?
– Vždy som po tom túžila. Kedysi som chcela byť učiteľkou a pracovať s deťmi, no pohybovala som sa v administratíve a neskôr v banke. Po materskej dovolenke a mojom ochorení som nevedela, čo ďalej. Chcela som sa venovať účtovníctvu, ale nakoniec osud rozhodol a ja som začala podnikať a stala som sa manažérkou kultúrnych predstavení. Začala som teda organizovať detské kultúrne podujatia. V septembri 2013 jeden objednávateľ od predstavenia na poslednú chvíľu odstúpil. Podujatie som však zrušiť nechcela a ponúkla som jednej maminke, že ho zorganizujem na detskej onkológii v Bratislave, a že to budú mať grátis. Práve takouto formou som chcela trošku vyčariť úsmevy na tvári deťom, ktorých tváričku pre zákernú chorobu zahaľuje smútok.
Ako sa vám podujatie podarilo zrealizovať?

– Dala som výzvu na sociálnu sieť, kde som napísala o čo ide, že potrebujeme vyzbierať 750 eur. A zrazu sa nazbieralo 780 eur. Takže predstavenie sa uskutočnilo a vtedy som zistila, že toto je to, čo by som chcela robiť. Pomáhať deťom. V Bratislave však bolo nadácií a združení, ktoré ponúkali pomoc, veľa. Keďže naša dcéra po mne zdedila lámavosť kostí a lieči sa v Banskej Bystrici, povedali sme si s manželom, že budeme pomáhať práve tam. Ja stále podnikám, som invalidný dôchodca a popritom som predsedníčkou a zakladateľkou nášho občianskeho združenia ÚSMEVY PRE DETI – pomoc onkologicky chorým deťom.
Prezradíte, čo všetko sa vám podarilo zabezpečiť pre rodiny s onkologicky chorým pacientom?
– Nejde len o zabezpečenie základných balíčkov hygienických potrieb a hračiek, ale podarilo sa nám napríklad zaplatiť pobyt pre maminku onkologicky chorej Veroniky, aby mohla byť v jej blízkosti. Vaneske sme zaplatili päťsto eur na skenarterapiu, zakúpili sme mobily, procesor do počítača, tablety, PS2, PS4, jednému chlapčekovi sme zabezpečili po vyhorení izby podlahu v hodnote sto eur. Zabezpečili sme niekoľko čističiek vzduchu pre naše onkorodinky, pre slečnu sme vybavili potrebný kyslíkový prístroj, dokázali sme splniť sen o trampolíne či pingpongovom stole. Zabezpečili sme pre dieťa potrebnú biolampu so špeciálnym krémom, stretnutia so svojimi obľúbenými spevákmi, dokonca aj zahraničnými. Vianočné darčeky sú samozrejmosťou každý rok, pre rodinu sme takisto pripravili aj dve potravinové zbierky. Je toho však ešte omnoho viac.

Pomoci sa venujete od októbra 2013. Aký je to pocit, keď sa vám niečo podarí?
– Neopísateľný. Nabudí nás to, dodá energiu a nakopne ísť ďalej. Nikdy sa to nezaobíde bez sĺz od dojatia. V takomto okamihu vieme, že to má zmysel. Ale úžasný pocit je aj keď nám ľudia pomôžu, pridajú sa k nám a my vieme, že môžeme pomôcť. Na druhej strane, boli by sme radi, keby nás už deti nepotrebujú. Opak je však pravdou, pretože ich je stále viac a viac.
Aké sú teraz vaše ďalšie ciele?
– Hlavným cieľom je, aby sme mali vždy dostatok finančných prostriedkov. Aby sme našim rodinám nemuseli povedať nie a aby sme mali pri sebe ľudí, ktorí sú ochotní nám pomáhať, či už finančne alebo len šírením dobrého mena o nás. Pretože čím viac ľudí sa o nás dozvie a budú ochotní sa pridať k našej pomoci, tým viac vieme byť nápomocní hneď a nečakať. Ďalej chceme, aby sa o nás dozvedelo čo najviac rodín, ktoré majú onkologicky choré deti. Nech vedia, že sme tu pre nich. Vieme, aké je to zostať len s jedným alebo žiadnym príjmom.
Chceli by ste ešte niečo dodať?
– Cieľom nášho združenia je byť oporou pre deti a ich rodiny, pomôcť im v ich boji, aby sa im po tejto už dosť tŕnitej ceste životom kráčalo ľahšie. Ako hovorí aj heslo nášho združenia: Jednotlivec dokáže mnoho, ale skupina mnohonásobne viac. Bez ľudí, ktorí sa pridávajú k našej pomoci by to nešlo. Všetko čo sme doteraz dosiahli a urobili nie je len môj úspech, vďačím za to manželovi, rodine, priateľom a hlavne naším sympatizantom, lebo bez nich by to nešlo. Samy by sme to nedokázali.