MALINOVÁ. Štefanovi Richterovi z Malinovej udelili cenu Zlatá včela. Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Dr. Kolomana Novackého v Prievidzi ocenila jeho mimoriadne celoživotné zásluhy. Vyše osemdesiatročný senior sa včelám venuje viac ako päťdesiat rokov.
Prievidza dostala od včelárov ocenenie za výsadbu lúčnych kvetov Čítajte Včelári sú priatelia
„Štefan Richter dlhé roky vykonával funkciu asistenta úradného veterinárneho lekára, čím výraznou mierou prispel k zachovaniu dobrého zdravotného stavu včelstiev v jemu zverenom obvode,“ povedal predseda prievidzských včelárov Peter Balák.
Dodal, že výbor pri udeľovaní ocenenia prihliadol na dlhoročné pôsobenie priateľa Richtera – včelári sa oslovujú slovom priateľ – ako obvodového dôverníka, čo si podľa Baláka vyžaduje nesmiernu obetavosť, nakoľko ide o poslanie, ktoré si vyžaduje mnoho času, síl, trpezlivosti a hlavne schopnosti pomôcť, poradiť či usmerniť včelárov. „Priateľ Richter poskytoval svojim včelstvám počas mnohoročnej praxe príkladnú starostlivosť, zasadzoval sa za šírenie osvety a pokrokových myšlienok, čím robil dobré meno nielen sebe, ale aj celému včelárskemu remeslu,“ doplnil Balák.
Včelie vpichy si ordinuje
Štefan Richter zdôraznil, že nemá ani najväčšie včelstvo a nie je ani najväčší odborník na včely, ocenenie si ale váži. „Tu v dedine som najmenší včelár, ale najstarší,“ povedal. K včelám sa dostal vďaka svojej budúcej manželke. „Svokor mal včely. Chodil som mu pravidelne vypomáhať a tak ma to zaujalo, že som si kúpil štyri úle včiel a začal som včeláriť,“ zaspomínal pán Štefan na svoje začiatky.
Štefan Richter pri preberaní ceny. Vľavo Peter Balák, predseda Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Dr. Kolomana Novackého v Prievidzi. (zdroj: SZV)Učil sa od starších kolegov a pomaly získaval prax. „Včelárstvo sa nedá naučiť vysvetľovaním, alebo čítaním kníh. To treba vidieť na vlastné oči, skúsiť. Neskôr som už sám začal robiť všetko okolo včiel, aj keď bez literatúry sa človek nepohne. Všetko sa vyvíja, dnes sa už včelári inak, ako keď sme začínali. Je veľký rozdiel,“ povedal.
Štefan Richter svoju záľubu pestuje od roku 1961. Začal so štyrmi úľmi, najviac ich mal osem, teraz sa stará o šesť včelstiev. Ako vysvetlil, nikdy nemal toľko času, aby sa stal veľkovčelárom. Radosť má však z toho, že môže medom zásobiť celú rodinu.
Za svoju kariéru dostal od včiel stovky žihadiel. „Včelár sa musí zmieriť s tým, že nejaké žihadlo dostane. Musí to priateľsky prijať. To nie je jed, ale veľmi dobrý liek,“ vysvetlil.
Jeho manželka si včelie vpichy dokonca sama ordinuje. „Každý rok si nechám pichnúť žihadlo do rúk aj do nôh proti reume A naozaj mi to pomáha. Trochu to štípe, opuchne, ale pomáha. Kamarátke som včelím žihadlom vyliečila boľavý členok. A odvtedy, čo ma včela pichla do hlavy, už nemávam ani migrény,“ doplnila pána Richtera manželka.
„Vedci odhaľujú stále nové látky a dobré vlastnosti včelieho jedu. Niektorí ľudia však majú na včelie alergiu. Tí si musia dať napichnutie veľký pozor,“ dodal Štefan Richter.
Nie je med ako med
Včely sú podľa oceneného včelára ohromný hmyz. Fascinuje ho na nich, ako si vedia usporiadať život v úli, ako sa v ňom vedia organizovať a udržať čistotu. „Včely sú úžasné spoločenstvo, každá z nich pre ochranu spoločenstva odovzdá aj svoj život, keďže vypustenie žihadla je pre včelu smrteľné. Kto má rád prírodu musí mať rád aj včely, skonštatoval Štefan Richter.
Rozhovor: Politike sa na hony vyhýbajte, ak si nechcete rozbiť nos Čítajte Počas vyše päťdesiatročnej kariéry už Štefan Richter zažil všeličo, raz mu dokonca med ukradol medveď. „Spoločne so susedom sme mali úle v lese. Od posledného domu v dedine to bol možno kilometer, medvede tam nikdy nebývali. Jedného dňa nám však medveď úle rozbil a jed vyjedol. A zaujímavé je, že vyňuchal len tie úle, v ktorých bol med. Na úle kde ešte med nebol, sa vykašľal,“ smeje sa ocenený včelár.
Upozornil však, že, že ľudia nemajú čuch ako medveď, preto musia dobre zvážiť, od koho med kupujú. „Dnes sa dá všetko napodobniť chémiou. Jedna známa raz kúpila med od podomového predajcu, vraj horský med. Predajca bol pritom z južného Slovenska, kde tam majú horský med? To nebol med, ale melasa. Nakoniec mi ho chcela dať, vraj nech tým nakŕmim včely, ale nevzal som. Veď ani včelám to dať nemôžem, keď neviem čo je v tom,“ upozornil.
Nasledovníkov však nemá. „Nahováram mladých. Mám syna, zaťov, vnukov, ale nikto nemá záujem dať sa na to. To je veľký problém. Všeobecne sa mladým nechce včeláriť. Keď mám okolo včiel väčšiu prácu, alebo vytáčam med, najlepšie mi pomôže manželka,“ priznal ocenený včelár.
