HORNÁ NITRA. Riečka Handlovka je na niektorých miestach znečistená komunálnym odpadom. Smeti sa nachádzajú najmä na brehoch toku, no lokálne aj vo vode. Okoloidúci vidia rôzne plechovky, plastové fľaše a rôzne iné obaly.
Pod cestným mostom pri obchodnom reťazci na Mostnej ulici je vo vode nákupný vozík z obchodu. Na ňom sa zachytili rôzne konáre a na nich igelity a plasty.

Enormné znečistenie nezaznamenali
Handlovka patrí pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, konkrétne pod Odštepný závod Piešťany. „Občas sa stane, že obyvatelia mesta znečistia koryto toku drobným kusovým odpadom, ale zväčša ide o biologický odpad zo záhrad a nejaké plasty,“ informoval hovorca vodohospodárov Tomáš Januš.
Momentálne podľa jeho slov neevidujú výrazné znečistenie odpadom toku Handlovky v meste Handlová. Zvýšený výskyt odpadkov v rieke nezaznamenala ani Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Handlovej (MO SRZ). Ide tak hlavne o lokálny a estetický problém a nie o výrazné znečistenie.
Nadmerný výskyt odpadu vo vode odborníci zaznamenali hlavne pri zvýšenej hladine rieky. „Samozrejme, že aj odpadky sa do Handlovky dostávajú. Najmä počas zvýšených vodných stavov sa odpad z brehov dostáva do toku. Tam boli najčastejšie pozorované igelity, plasty ale aj plastové fľaše so zvyškami čistiacich prostriedkov rôznej toxickej závažnosti,“ vysvetlil profesor Ján Koščo z Katedry ekológie Prešovskej univerzity v Prešove. Ako ďalej uviedol, takéto predmety môžu spôsobiť mechanické problémy, pretože ryby a iné živočíchy sa do nich môžu zamotať.

Následky môžu byť katastrofické
„Dôsledkom zvýšeného znečistenia toku odpadkami by mohlo dôjsť k tvorbe prekážok. Tie nahromadením vytvoria akúsi zátarasu, ktorá pri povodňových prietokoch môže spôsobiť vybreženie toku, alebo vznik výmoľu v miestach, kde by k tomu inak nedošlo,“ načrtol možné následky Januš. Doposiaľ sa s priamymi následkami zvýšeného počtu odpadkov v Handlovke nestretli.
Handlovčania napriek tomu majú v pamäti povodeň z roku 2010. V auguste sa vtedy pomerne malá riečka vyliala a napáchala škody. Ničila autá, mosty a vyžiadala si aj obeť na živote. K povodni však nedošlo z dôsledku výskytu odpadu.
Voči znečisťovaniu sú bezradní
„MO SRZ Handlová nemá právomoc niekoho postihnúť, pri znečisťovaní Handlovky. Vždy sa musí volať polícia a následne Inšpekcia životného prostredia z Banskej Bystrice,“ vysvetlil predseda MO SRZ Handlová Pavel Podlužanský.
Podobne je na tom správca toku. „Slovenský vodohospodársky podnik nemá žiadne právomoci na priamy postih občanov, ktorí znečisťujú tok. V prípade zistení znečistenia toku odpadom môže naša organizácia podať podnet na príslušný úrad,“ pridal sa Januš.
Kým však prídu kompetentní pracovníci, páchateľ môže z miesta odísť. Preto ostáva len klásť dôraz na občanov, aby každý odpad vložili do najbližšej nádoby na to určenej a nezahlcovali prírodu.

Kvalitu vody monitorujú
To, či dochádza k zhoršeniu kvality vody sleduje vodohospodársky podnik. „Naši pracovníci laboratórií pravidelne odoberajú vzorky vody z toku Handlovka. Monitoring je súčasťou štátneho monitoringu povrchových vôd. Údaje vyhodnocuje a databázu spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav,“ objasnil Januš.
Rybári zo zákona nemajú povinnosť robiť pravidelné rozbory vzoriek vody z rieky. „MO SRZ v Handlovej sleduje stav vody jedine ak príde nejaké hlásenie verejnosti. Alebo ak okoloidúci rybár náhodne zbadá znečistenie. Vtedy sa kontaktujú členovia rybárskeho zväzu a následne polícia,“ doplnil Podlužanský.
Laickým meradlom čistoty vody v minulosti bol výskyt raka riečneho a pstruha potočného. Tieto živočíchy sú náročné na čistú a dostatočne okysličenú vodu. „Už dávno neplatí, že pstruh a rak sú dobrými indikátormi čistoty vody. Ak sa aj v toku vyskytujú, môže to byť náhodný výskyt. Populácie môžu byť oslabené, trpieť zníženou reprodukčnou schopnosťou, slabým rastom alebo zníženou odolnosťou voči parazitom a chorobám,“ uzavrel Koščo.