LONDÝN. Jeho snom bolo dostať sa na olympiádu. Robotník s riedkymi vlasmi a okuliarmi s hrubými sklami však rozhodne nikdy nepatril medzi športové talenty.
Fraktúry lebky, zlomené rebrá
Keď outsider získa zlato. Steven Bradbury je najväčším olympijským šťastlivcom (+VIDEO) Čítajte Dostať sa na hry skúšal najskôr vo volejbale, jazdectve a džude, no neúspešne. Jedného dňa však v televízore uvidel šport, ktorý v tom čase nerobil ani jeden Angličan. A dostal nápad. Stať sa skokanom na lyžiach.
„Začiatky boli veľmi ťažké. Po niekoľkých nehodách počas dvadsiatich mesiacov som mal fraktúry lebky, zlomil som si rebrá aj poškodil obličky,“ spomína v rozhovore pre Daily Mail.
Michael Edwards prezývaný „Orol Eddie“ bol chudobný, preto najskôr trénoval v požičanej kombinéze na rovnako zaobstaraných lyžiach.
„Lyžiarky mi boli veľké, preto som si niekedy musel dávať až šesť párov ponožiek,“ dodal.
Aby ušetril na prípravu, prespával v psychiatrickej ambulancii iba za jednu libru denne. Pre splnenie svojho sna bol odhodlaný urobiť všetko.
(zdroj: gloucesterrugby.co.uk)Vždy len posledný
Vo februári 1987 v Oberstdorfe po prvýkrát štartoval na majstrovstvách sveta. Podľa očakávaní skončil z 98. pretekárov na poslednom mieste. Ako výsledky však Eddieho zaujímalo oveľa viac to, aby vôbec dopadol na lyže a v zdraví prežil. A keď náhodou skončil o niečo lepšie ako posledný, boli to veľké oslavy.
Populárnou osobnosťou sa Michael Edwards stal na olympiáde 1988 v kanadskom Calgary. Keďže v tom čase žiadne nominačné kritéria neexistovali a on bol jediným britským skokanom na lyžiach, účasť mal istú.
„Ľudia ho zbožňovali. Skandovali leť, Eddie. V Calgary bol populárnejší než víťaz oboch súťaží Fín Matti Nykänen.“
Vraj zosmiešňoval šport
Pre chorobu ju odpisovali. Barbora Klementová prekonala mononukleózu a bude štartovať na olympiáde Čítajte Funkcionári i niektorí súperi ho však kritizovali, že zosmiešňuje šport a je iba heroickým neúspechom. Šalejúcemu davu to však vôbec nevadilo a on bol na vrchole svojej slávy. Zaujímať sa o neho začali sponzori a bol dokonca hviezdou šoubiznisu.
Funkcionári však mali na to všetko iný názor a od ďalšej olympiády zaviedli nominačné kritériá, pre ktoré sa „Orol Eddie“ už na hry pod piatimi kruhmi nikdy nedostal, i keď to niekoľkokrát skúšal.
„Nikdy som to nevnímal, že by som bol prepadák. Dokázal som sa predsa kvalifikovať na olympiádu do Calgary. Skákal som najlepšie, ako som vedel. Čo v skutočnosti nebolo veľa. Vedel som, že budem posledný, pretože som skákal iba dva roky, kým moji súperi sa tomu venovali aj dvadsať. Pre mňa bolo zlatou medailou už to, že som na olympiádu postúpil,“ vravel Edwards pre Telegraph.
„Považovali ma za trápneho, nechceli ma. No napokon som im nedal žiadnu inú možnosť,“ dodal.
Lietajúci orol Eddie
Banskobystrický skokan chvíľu trénoval Orla Eddieho: Leškove spomienky na legendu, o ktorej natočili film Čítajte Súťažil na 70- i 90-metrovom mostíku. V prvom prípade skočil 55 metrov, v druhom 67. Zakaždým to bol britský rekord, no aj tak skončil posledný, pričom na predposledných v poradí stratil desiatky metrov.
„Na týchto hrách niektorí športovci získali zlato, iní prekonali rekordy a jeden muž lietal ako orol,“ počas záverečného ceremoniálu povedal šéf kanadského organizačného výboru Frank King.
A v tom začal dav skandovať: „Eddie, Eddie...“
Na olympiáde v Pjongčangu je to tridsať rokov od príbehu najhoršieho skokana na lyžiach všetkých čias.
Michael Edwards po hrách v Kanade pár rokov doslova žiaril. Hoci nepatril medzi atraktívnych mužov, našiel si manželku, s ktorou má dve deti. Ako sláva, tak aj partnerka ho však po trinástich rokoch opustili.
Natočili o ňom film
Na výslnie sa ale opäť dostal v roku 2016, kedy sa o jeho živote rozhodli natočiť film. Hrá ho Taron Egerton, známy z filmu Kingsman. Jeho trénera si zahral slávny Hugh Jackman. Eddie zinkasoval za práva 180-tisíc libier.
„Nikdy som si nemyslel, že môj život môže byť predlohou pre film,“ hovorí Edwards pre Guardian.
Vďaka filmu sa „Orol“ dostal aj do povedomia mladších divákov. Hoci v roku 1992 vyhlásil bankrot, momentálne stavia po svete domy a snaží sa tešiť zo života.
Pri mene Michael Edwards mnohým športovým fanúšikom aj po rokoch myká kútikmi. Skákajúci „Orol“ však bude navždy zapísaný do histórie skokanského športu.
