PRIEVIDZA. Centrum voľného času v Prievidzi hostilo regionálne stretnutie dvojičiek. Stretnutie sa realizovalo na základe súťaže, ktorú vyhlásili MY Hornonitrianske noviny v spolupráci s CVČ. Takéto podujatie nebolo na hornej Nitre prvýkrát. Dvojčatá sa zišli ešte v roku 2007.
Po desiatich rokoch
Organizátori sa rozhodli obnoviť podujatie, ktoré vo svojom prvom ročníku zožalo veľký úspech. „Minulý rok sme si povedali, že by bolo fajn, keby sa dvojičky stretli po desiatich rokoch a zaspomínali na to predchádzajúce stretnutie,“ vysvetlila dôvod tohtoročnej akcie riaditeľka Centra voľného času v Prievidzi Miriam Bencová.
Do súťaže Najsympatickejšie dvojičky 2007 vtedajšieho Prieboja sa zapojilo dvadsaťdva dojičiek, na stretnutí sa vtedy zúčastnilo dvadsať párov. V tomto roku sa do súťaže MY Hornonitrianskych novín prihlásilo dvadsaťsedem súrodeneckých dvojíc. Najmladšie dvojičky mali len dva týždne, najstaršie šesťdesiatštyri rokov. Najstaršia dvojica, Anna Holinová a Mária Trgiňová, sa na stretnutí dvojičiek zúčastnila aj pred desiatimi rokmi a takmer vôbec sa nezmenila.
Učiteľov neklamú
Víťazkami hlasovania čitateľov sa stali desaťročné sestry Tatiana a Diana Rosivalové z Handlovej. Podľa ich slov im v súťaži najviac pomáhala rodina a známi. „Je to aj trochu výhoda, pretože ja keď mám niečo spraviť, napríklad upratať veci, tak ona uprace písací stôl,“ vysvetlili výhody dvojčiat sestry Rosivalové. Učiteľov v škole neklamú a nezamieňajú sa.
Zaujímavé školské skúšanie majú v pamäti aj známe prievidzské dvojičky, ktoré pracujú v CVČ Prievidza, Katarína Sokolová a Anna Dražová. Napriek tomu, že už nie sú obe Sokolové, stále ich ľudia familiárne volajú sestry Sokolky. Učitelia ich zvykli skúšať tak, že ich spolu postavili pred tabuľu. Najskôr musela odpovedať jedna, potom druhá. „Každú chvíľku sa skúšajúci pýtali, ako sa voláme. Potom boli domýlení a nakoniec nám obom dali rovnaké známky,“ spomína Anna Drážová.
Byť dvojičkou nie je anomália
Práve sestry Sokolové dostali pred desiatimi rokmi nápad zorganizovať stretnutie dvojičiek. „Takéto stretnutie dvojičiek bolo kedysi na zámku a my sme tam boli ešte ako malinké. Pamätáme si, že to bolo fantastické podujatie,“ objasnila zrod nápadu Katarína Sokolová. Práve na stretnutí na Bojnickom zámku si uvedomili, že problémy súvisiace s ich podobou nemajú len oni. „Dvojčatá, keď sú úplne rovnaké, trošku od detstva trpia tým, že nie sú samostatnou jednotkou. Aj my sme ako deti trošku trpeli, ale keď sme videli, že takých trpiacich detí je viac, tak nás to naštartovalo. Uvedomili sme si, že to nie je anomália, ale víťazstvo,“ vysvetlila Sokolová.
Prvé dvojičky v bojnickej nemocnici
Ako sa neskôr dozvedeli, sestry Sokolové boli prvé dvojičky narodené v nemocnici v Bojniciach. Tá bola uvedená do činnosti vo februári 1961 a „Sokolky“ sa narodili v júni toho roku. „Mamina nám hovorí: Všetci sa prišli na vás pozrieť, keď ste sa narodili. Od prvého primára až po posledného výťahára,“ spomínajú dvojičky.
Časový rozdiel medzi ich narodením je pätnásť minút. To využívala aj mladšia Anna. Keď mali ísť niekam k doktorovi, tak vždy posielala Katku ako prvú, pretože bola staršia. Rozdiely v časoch narodenia prítomných dvojičiek boli rôzne. Našli sa aj dva páry, medzi ktorými bol rozdiel v narodení súrodencov len jedna minúta. S takýmto odstupom prišli na svet aj sestry Rosivalové.
Milióny príbehov
Celé stretnutie sa odohrávalo v priateľskej atmosfére. Nechýbali ani veselé príbehy, ktoré mali dvojičky na rozdávanie. Do úzkych sa dostal moderátor stretnutia. Jedna zo zúčastneného dua Paulína Hanáková a Ivana Melcerová bola jeho susedou. Peter Paulík mal určiť, ktorá to bola. Túto zaujímavú situáciu vyriešila až kritická poznámka „pekné od vás“, ktorú s úsmevom vyriekla bývala suseda.
Táto dvojica pridala aj ďalšiu príhodu, ktorá už mierne hraničila s ohrozením ľudského zdravia. „Išla som sestru navštíviť na pracovisko. Nadriadenú mala silnú cukrovkárku. Sestrina nadriadená odchádzala z pracoviska s tým, že tam sestra je. Ja som sa s ňou krátko nato stretávala na vstupnej bráne. Pýtala sa ma, čo robím na vstupnej bráne. Hovorila som jej, že idem za sestrou a pýtala som sa, či je na pracovisku. Ona pokrútila hlavou, čo sú to za žarty a vrátila sa na sestrine pracovisko. Tam videla sestru. Tak si chcela ísť pichnúť inzulín, že má zlý cukor. Potom nám vynadala obom, lebo si myslela, že má paranoje, a že to spôsobil cukor,“ priblížila jedna z dvojice.
Striedala ju sestra, s ďalšou príhodou: „Bolo sychravé počasie a išla som na stanicu. Oproti mne išla pani, ktorá bola zababušená, mala šál a čiapku, čiže som jej dobre nevidela do tváre. Ako kráčala ku mne, mi hovorí ´ahoj´ a ja tiež ´ahoj´. Vysvetlila som jej, že si ma asi mýli so sestrou. A ona mi odpovedala: Si sa zbláznila? Ja som tvoja sesternica, ja vás poznám obidve,“ hovorí so smiechom druhá dvojička.
Ešte sa stretnú
Okrem úsmevných príbehov, z ktorých najlepší bol ocenení, si dvojičky na stretnutí aj zasúťažili. Pre tri dvojice bol pripravený zaujímavý a vtipný kvíz. Súrodenci do rúk dostali tabuľky s odpoveďami áno a nie. Moderátor položil otázku a jeden z dvojice mal na ňu pravdivo odpovedať. Druhý mal nezáväzne ukázať odpoveď, ktorú predpokladal, že ukáže jeho súrodenec. Za každú zhodu v odpovediach dostala dvojica jeden bod. Najúspešnejšia dvojica získala cenu. Na záver stretnutia sa dvojičky spolu odfotili a prisľúbili si, že sa zídu aj v budúcnosti. Podobného názoru boli aj organizátori stretnutia, ktorí chcú zo stretávania dvojčiat urobiť tradíciu.
