PRIEVIDZA. Dovedna 285 461 predmetov tvorilo koncom minulého roka zbierku Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Exponáty získava kultúrna ustanovizeň zberom v teréne, kúpou či darom. Zberom v teréne múzeum získava archeologické či prírodovedné zbierky, na kúpu predmetov zase využíva projekty.
Učarovalo jej krehké sklo. Maľuje naň Čítajte „Gro získavania zbierkových predmetov tvoria naši milí darcovia. To sú ľudia z regiónu, ktorí sú takí zlatí, že nevyhodia jednotlivé predmety, ale donesú ich do múzea s tým, že obohatia, doplnia naše zbierkové fondy, ktorých máme osem," povedala dokumentaristka Hornonitrianskeho múzea Marta Rusinová.
V minulom kalendárnom roku evidovalo podľa nej múzeum devätnásť darcov, ktorí priniesli zbierkové predmety, pričom ich celkový počet sa vyšplhal na 352 kusov. „Všetky predmety išli do spoločensko-vedného odboru, do histórie, histórie súčasnosti, historického dokumentu, archeológie, etnografie a numizmatiky. Zbierkové predmety mali širokú skladbu, jednak to boli bankovky korunovej meny, rôzne oltáriky z kartónu, dostali sme aj pre nás výnimočný zbierkový predmet, a to kópiu veľkého noža, ktorý nám zhotovil jeden remeselník. Dostali sme tiež fotografiu prievidzskej rodiny, diplom včelárov, zariadenie jednej prievidzskej rodiny, hračky, oblečenie," priblížila.
Najzákladnejším kritériom pre výber predmetov do zbierky múzea je to, aby pochádzal z regiónu. „Každý jeden kurátor ovláda, čo sa mu v zbierkovom fonde nachádza. Ak predmet vezme, vyhotoví návrhový list, stanoví mu hodnotu, akú pre múzeum a spoločnosť má. Niekoľkokrát do roka, podľa toho, koľko predmetov sa zhromaždí, zasadne komisia na tvorbu zbierok. Ak predmet schváli, dostane sa do zbierkového fondu, tam prebieha prvotné čistenie, priraďujú sa konkrétne čísla, zaraďuje sa do konkrétnych regálov v našich depozitoch," ozrejmila ďalej Rusinová.
Múzeum je zo zákona povinné zhromažďovať, vystavovať, evidovať, ochraňovať kultúrne dedičstvo, reagovala dokumentaristka múzea na otázku, aký má zmysel tvorba zbierok. „Asi veľmi nie sme až tak naladení na to, že niečo tu naši predkovia zanechali. Môj súkromný pocit je, že si to tak trochu aj nevážime, že to, čo bolo, má pre nás nejakú výpovednú hodnotu. A aj my niečo zanecháme. Predmety, ktoré zhromažďujeme v našich depozitoch, by sme mali pre nasledujúcu i tú ďalšiu generáciu zachovať a ukázať im ich," dodala.
