LAZANY. Uchovávať tradičnú ľudovú kultúru sa snaží Folklórny súbor Sielnica z Lazian. Aj preto sa jeho členovia podujali zrekonštruovať starý rodinný dom, kde od polovice minulého roka zriadili malé dedinské múzeum. Nesie meno Zvonárike dom.
Dom pri potoku bol postavený v roku 1853. Je pomenovaný po obecnom zvonárovi Štefanovi Buznovi, ktorý tam býval s rodinou. Ide o jeden z posledných domov postavených z nepálenej tehly. Lazany v roku 1820 zachvátil požiar, keď zhorela väčšia časť dediny spolu s kostolom.
Dom z nepálených tehál
Bojnický zemepán potom povolil poddaným stavať domy z pevnejšieho materiálu, ktorým boli tehly a drevo. „Hlinu na výrobu tehál ťažili práve v Lazanoch, na kopci Prieložky, kopali ju ručne a spracovávali miesením nohami. Pridávali sa do nej plevy alebo posekaná slama, hmota sa vtláčala do drevených foriem. Tehly spracovávala celá rodina aj s priateľmi. Takéto domy sa nikdy nebúrali, iba sa rozširovali," načrtla Anna Jakubská z folklórneho súboru Sielnica.
Zvonárike dom je podľa nej dvojmiestny, predná časť sa volá izba a zadná časť je kuchyňa. „Predná časť slúžila ako spálňa a stretávacia miestnosť. Zariadenie je také, ako bývalo voľakedy. Posteľ, stôl, maľované truhlice s vyrytým rokom, kedy sa vydávala nevesta, skrinka na dôležité dokumenty, skriňa na zavesovanie bielizne, krosná - tkáčsky stav, či hambálok, ktorý sa nachádza aj v kuchyni," vymenovala s tým, že zariadenie získali folkloristi od Lazančanov.
Materiál si vyspievali
V dvoch hornonitrianskych obciach vznikajú malé múzeá Čítajte Domček zrekonštruovali členovia Sielnice za pomoci miestnych remeselníkov, ktorí tak urobili bez nároku na honorár. Materiál na stavbu si folkloristi vyspievali. „My sme zrekonštruovali domček s tým, že nebude zamknutý, my chceme, aby domček žil, preto sme vonku vybudovali pódium, na ktorom sa stretávame pri rôznych spoločenských a kultúrnych udalostiach. Každý mesiac máme navyše naplánovanú jednu aktivitu, ktorú robíme pre verejnosť," ozrejmila Jakubská.
S obecným zvonárom Buznom je spätá aj legenda. Ku koncu vojny boli Nemci v dedine a potrebovali z nej odísť, preto hľadali kočiša, ktorý by im odviezol veci do Nemeckého Pravna. „Jeden z dôstojníkov chodil po dedine a hľadal chlapa. Števko akurát išiel od zvonenia, po upozornení od jednej pani utekal k tomuto domu a vbehol cez medzierku do dvora. Keďže bol malý vzrastom, schoval sa do kurína, kde sedela kvočka na vajciach a ľahol si za ňu. Nemecký dôstojník ho cez kvočku nevidel. Nemci potom objavili iného paholka, ktorého po tom, čo im povoz odviezol, zastrelili. Kvočka tak Števkovi zachránila život," dodala Jakubská.
