Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež:Budúcnosť regiónu musí podľa primátorky začať riešiť vláda
PRIEVIDZA. V Dome kultúry Necpaly v Prievidzi sa uskutočnilo prvé stretnutie všetkých hlavných aktérov regionálneho rozvoja. Jeho cieľom bolo vytvoriť radu, ktorá bude aktívne pracovať na príprave akčného plánu hornej Nitry. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia samospráv, štátnej správy, úradu vlády aj Európskej komisie, podnikateľského sektora, neziskových organizácií a škôl.
Aby sa nerozhodovalo o nás bez nás
Ako vysvetlila iniciátorka stretnutia, primátorka Prievidze Katarína Macháčková, prvým impulzom pre otvorenie témy budúcnosti regiónu bolo, keď minister životného prostredia Peter Žiga v marci 2017 povedal, že je pripravený na diskusiu o skrátení termínu výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, ktorá mala pôvodne trvať až do roku 2030.
„Ako poslankyňa národnej rady a primátorka Prievidze som tieto informácie nebrala na ľahkú váhu. Uvedomila som si, že ak je v hre takýto zásah do ekonomiky a hospodárstva regiónu, musíme sa na to zodpovedne pripraviť. Na konci mája som preto s kolegami z regiónu vyzvala na to, aby sme vyfárali z neistoty a vyzvala na dialóg o budúcnosti hornej Nitry,“ povedala na stretnutí Macháčková.
Následne sa podľa vlastných slov zúčastnila na stretnutiach v Bratislave aj v Bruseli, kde sa informácie o plánoch na transformáciu regiónu potvrdili. Vytvorenie akčného plánu jej navrhol profesor Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý je členom expertnej skupiny splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov.
„Verím, že my čo tu žijeme, vytvoríme plán, ktorý budú môcť využiť tí, ktorí budú plánovať budúcnosť hornej Nitry a prispejeme k tomu, aby sa nerozhodovalo o nás bez nás. Vďaka tomu, že pripravíme akčný plán, budeme plnohodnotným partnerom pre diskusiu o našej budúcnosti,“ povedala.
Baška: Chýbať by nemali ani Hornonitrianske bane
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška na stretnutí zdôraznil, že budem robiť všetko pre to, aby sa pracovné miesta zachovali v regióne hornej Nitry.
„Chcem, aby nové pracovné miesta boli vytvárané tu, aby ľudia neodchádzali za prácou do iných regiónov. Za ostatných desať rokov totiž najväčší úbytok obyvateľov kraja zaznamenal práve región hornej Nitry,“ povedal Baška.
Podľa neho, by sa okrem Združenia miest a obcí hornej Nitry malo do dialógu zapojiť aj združenie samospráv okresu Partizánske a partnerom musí podľa neho byť aj Hornonitrianske bane Prievidza a samotní baníci.
„Musíme si vypočuť aj ich názor a musíme dospieť k dohode, akým spôsobom bude útlm baníctva prebiehať. Je to dlhodobý proces, na ktorý sa treba pripraviť,“ povedal Baška. Podľa hovorkyne Hornonitrianskych baní Prievidza však podnik nevidí dôvod zúčastňovať sa takýchto stretnutí.
„O problematike transformácie uhoľného priemyslu na hornej Nitre sa vedú rokovania na najvyššej úrovni, teda na úrovni vlády a Európskej komisie. Hornonitrianske bane Prievidza sa ich aktívne zúčastňujú a intenzívne spolupracujú na riešení úloh, ktoré z nich vyplývajú. Vzhľadom na to, že riešenie problematiky konverzie uhoľného priemyslu a jeho dôsledky výrazne presahujú možnosti a kompetencie regiónu, nevidíme dôvod zúčastňovať sa takýchto stretnutí,“ vysvetlila neúčasť zástupcu baní Adriana Siváková.
Predvídať, tvoriť a byť pripravení
Úvodného stretnutia sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin, ktorý prisľúbil svoju aktívnu účasť na procese prípravy akčného plánu.
„Výhodou vášho regiónu oproti najmenej rozvinutým okresom, medzi ktoré, mimochodom, ani zďaleka nepatrí, je, že môžete predvídať, môžete plánovať, tvoriť a byť pripravení. Nikto nevie, kedy presne zmena príde, ale všetci cítime, že nastáva,“ povedal Marcinčin.
Ďalšou výhodou regiónu podľa neho je, že mu venuje pozornosť nielen vláda a jednotlivé ministerstvá, ale aj Brusel a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý to podľa Marcinčina berie ako svoju osobnú tému.
Prečítajte si tiež:Ťažba uhlia v Cigli končí. Prídu baníci o prácu?
Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku potvrdila, že Európska komisia v decembri spustila platformu pre uhoľné regióny.
„V Európskej únii je štyridsať regiónov v dvanástich členských štátoch, kde sa aktívne ťaží uhlie. Uhoľný priemysel zamestnáva 185-tisíc ľudí,“ pripomenula Vašková. Slovensko je spolu s Gréckom a Poľskom pilotnou krajinou tejto platformy.
„Baníci pracujú v mimoriadne ťažkých podmienkach a aj vďaka nim sme po desaťročia mali elektrinu a teplo v domácnostiach. Treba sa k nim správať s úctou a hľadať riešenia pre budúcnosť uhoľných regiónov. Preto sme v decembri spustili platformu pre uhoľné regióny, ktorý má slúžiť ako platforma pre mnohostranný dialóg a má za cieľ proces transformácie naštartovať,“ povedala Vašáková. Podľa nej sa prvé stretnutie expertov Európskej komisie uskutočnilo vlani v novembri v Bratislave a ďalšie je plánované vo februári v Trenčíne.
„Tam by už mali prezentovať štúdiu, ktorú pripravuje naše expertné centrum, ktorá by mala mapovať alternatívy rozvoja pre región,“ avizovala Vašáková.
