PRIEVIDZA. Na skle maľovaný betlehem prievidzskej výtvarníčky Ľubice Maliarikovej zastupuje Slovensko na výstave betlehemov vo Vatikánskej bazilike Santa Maria del Popolo. Výstava predstavuje 169 betlehemov z rôznych regiónov Talianska a krajín sveta a všetky reprezentujú umelecké a kultúrne tradície miesta svojho pôvodu.
„Technika maľovania na sklo vzišla z ľudu, je tradičná. Dlhé roky spolupracujem s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), kde diela posudzujú veľmi prísne. Každé hodnotí odborná komisia. Používam aj rovnakú farebnosť ako na starých maľbách, preto sú moje obrazy v tradičnom duchu,“ vysvetlila majsterka ľudovej umeleckej výroby.
Chodila po múzeách a skanzenoch
Maľovať na sklo Ľubica Maliariková začala po nežnej revolúcii. Ako propagačná výtvarníčka štátneho podniku, ktorého budúcnosť bola po privatizácii neistá, sa stretla s hlavnou výtvarníčkou UĽUV Janou Menkynovou, ktorá ju k maľbe na sklo nasmerovala. „V tých časoch ešte neboli kurzy maľovania na sklo. Vtedy nás bolo na Slovensku málo, sami sme si museli všetky informácie prácne vyhľadať. Chodila som po múzeách a skanzenoch, študovala námety a farebnú skladbu obrázkov na skle,“ vysvetlila.
Technika je to podľa Ľubice Maliarikovej veľmi náročná. Postupuje sa pri nej presne naopak, ako pri tradičnej maľbe. „Je náročná na presnosť aj na čas. Volá sa podmaľba na sklo, lebo najprv sa začína obrysovou linkou a detailmi a pozadie sa maľuje nakoniec, takže sa maľuje vlastne zrkadlovo. Chyba sa opraviť nedá. Obraz sa ukáže, až keď sa maľba otočí,“ opísala techniku Maliariková. Ako dodala, vždy má rozmaľovaných niekoľko obrázkov naraz. Kým jeden schne, pracuje na inom.
Vďaka ÚĽUVu sú jej diela rozšírené po celom svete. Neraz sa jej stalo, že svoj obraz spoznala v časopise alebo televízii, pri záberoch z interiérov bytov známych osobností.
„Keď som zazrela svoj obraz, vždy ma to potešilo. Od ÚĽUVu moje obrazy kupoval úrad vlády, ako dar ich odovzdáva aj mesto Prievidza,“ prezradila Maliariková.
Odovzdala všetko, čo sa sama naučila
Možno viac ako svoje obrazy však hodnotí to, že svoje skúsenosti si nenechala pre seba ale odovzdáva ich záujemcom o túto tradičnú techniku. „Lektorstvo ma napĺňa možno rovnako, ako samotná tvorba. Dlhé roky som učila. Na kurzy chodili rôzni ľudia, bankové úradníčky, vrcholové manažérky ale i muži. Pracovala som so seniormi aj s deťmi. Môžem povedať, že som toho odovzdala dosť, všetko, čo som sa sama naučila. Možno je to ešte väčšia hodnota, ako moje obrazy.“
V decembri Ľubica Maliariková oslávi okrúhle životné jubileum. V súčasnosti pracuje ako výtvarníčka v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi. Priznáva však, že už sa teší na dôchodok.
„Teraz, keď som zamestnaná, nemaľujem obrázky na sklo v takom množstve ako predtým. Teším sa už na dôchodok. Budem mať na tvorbu viac priestoru a času,“ uzavrela prievidzská výtvarníčka.
