PRIEVIDZA. Poslanci okresného mesta schválili koncepciu povoľovania reklamných stavieb v centrálnej mestskej zóne. Podľa autorky dokumentu, hlavnej architektky mesta Zuzany Hlinkovej, je to ďalší krok k postupnému očisteniu Prievidze od vizuálneho smogu. Tým prvým bolo prijatie nového regulatívu letných terás na Námestí slobody a ostatných plochách v centrálnej mestskej zóne v Prievidzi, ktoré mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo v januári.
Umiestnenie reklamy v centre bude drahšie Čítajte Reklama len na štyri roky
Podľa slov Zuzany Hlinkovej je dokument orientovaný do budúcnosti a týkať sa bude nových zmlúv o prenájom plôch vo verejnom priestranstve. Existujúce reklamné zariadenia, ktoré nespĺňajú nové pravidlá, však budú môcť byť prehodnotené až po vypršaní ich nájomných zmlúv. Po novom budú môcť byť reklamy umiestňované iba na dobu určitú, najviac na štyri roky.
Koncepcia zároveň určuje všeobecné pravidlá umiestňovania reklamných stavieb a objektov ako aj konkrétnejšie pravidlá umiestňovania podľa riešeného územia. „Účelom koncepcie je zabrániť neprimeranému reklamnému smogu a nastavenie základných kritérií umiestňovania reklamných stavieb a objektov v mestskom prostredí tak, aby nebola obmedzená rozumná miera informačnej náplne verejného priestoru,“ uviedla architektka mesta Zuzana Hlinková.
Nie na plotoch a v oknách
Reklamné stavby a reklamné objekty umiestnené na budove nesmú podľa koncepcie rušiť vzhľad objektu ani členenie priečelia a jeho významné detaily. Svojou veľkosťou, tvarovým, materiálovým a farebným vyhotovením sa budú musieť prispôsobiť architektúre objektov, okolitého prostredia a existujúceho mestského mobiliáru. Bilbordy nesmú svojím umiestnením rušiť krajinný ráz, diaľkové pohľady na mesto, jeho siluety a panorámy, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a cestách, ohrozovať verejnú bezpečnosť a nad prípustnú mieru obťažovať okolie hlukom, osvetlením alebo vzhľadom.
Reklamy po novom nebude možné umiestňovať v parkovej zeleni, na výtvarných dielach, drobnej architektúre a na miestach, na ktorých by bránili vo výhľade na architektonickú dominantu územia. Koncepcia vylučuje ich umiestnenie na šikmej streche, alebo štítových stenách budov. Rovnako bude zakázané pútače umiestňovať na zábradlia, ploty a oporné múry, dokonca bude zakázané reklamu umiestňovať do sklenených výplní okien a dverí.
Zákaz nič nevyrieši
Podľa Hlinkovej mesto nemá ambíciu reklamu zakázať, ale chce jej dať jasné pravidlá. „Nemyslím si, že striktná regulácia by problém vyriešila. Je lepšie reklamu umožniť, mala by však byť spravená citlivo. Napríklad rôzne typy, veľkosti a materiálové prevedenie reklám na jednej fasáde pôsobia rušivo. Budeme sa snažiť, aby sa do budúcna ich výzor zjednotil,“ povedala hlavná architektka Prievidze.
Nová koncepcia platí pre centrálnu mestskú zónu. Tá je podľa hovorcu mesta Michala Ďurejeho vymedzená v zmysle platného územného plánu. „V prvom rade je vymedzená hranicou historického jadra mesta, druhým vymedzením je územie zvyšnej centrálnej mestskej zóny za hranicou historického jadra v priestore od obchodných domov na Bojnickej ceste smerom k farskému kostolu,“ vysvetlil Ďureje.
Prináša zisk
Reklama je však pre mesto aj zdroj príjmu. Ak je bilbord umiestnený na pozemku mesta, tak je podľa Michala Ďurejeho buď v režime nájmu, alebo sa platila daň za užívanie verejného priestranstva.
„Od roku 2016 sa reklamné zariadenia považujú za stavby, preto na ich umiestnenie na pozemku mesta musí byť nájomná zmluva. Daň za užívanie verejného priestranstva platia už len tie zariadenia, na ktoré bolo vydané povolenie pred týmto dátumom,“ vysvetlil Ďureje.
Vybratá daň za užívanie verejného priestranstva reklamných stavieb dosiahla podľa hovorcu za ostatné tri roky 32 574 eur. Mesto uzavrelo v roku 2017 nájomné zmluvy na nájom pozemkov pod bilbordmi v hodnote 6570 eur ročne.
Na druhej strane má mesto náklady na odstraňovanie nelegálnych reklamných plôch. Správa majetku mesta Prievidza podľa Ďurejeho tento rok odstránila štyri reklamné tabule z areálu Materskej školy na Nábreží sv. Cyrila a z dvora Základnej školy Malonecpalská. Náklady podľa Ďurejeho dosiahli približne päťsto eur.
