PRIEVIDZA. Zaujímavosti a ciele prezradil v predvianočnom rozhovore.
Áčko je po jesennej časti na nelichotivej šestnástej pozícii. Zrejme je to pre vás sklamanie?
– Samozrejme, že áno. Z pohľadu A mužstva sa jesenná časť nedá hodnotiť inak, ako neúspešná. Čo sa týka získaných bodov, strelených gólov, ale aj postavenia v tabuľke, je to najhoršie, čo sme od roku 2011 zažili. Som si vedomý, že istý podiel na tom majú všetci od funkcionárov cez trénerov. Ale na ihrisku hrajú hráči a niektorí z nich boli obrovským sklamaním.
Čakajú vás preto v kádri zmeny?
– Áno, pretože nie všetci sú stotožnení s podmienkami a systémom fungovania klubu. Niektorí majú zrejme iné ambície. Hneď po poslednom zápase som si s chlapcami sadol a zistil som, že zostať chce len osem až desať hráčov. Tí, ktorí mali byť hlavnými ťahúňmi, boli prví, ktorí z paluby vystupujú. Mužstvo teda budeme tvoriť nanovo.
Plánujete dať priestor aj hráčom z nižších súťaží?
Tréner Juraj Pekár: Niektorí hráči sklamali prístupom, musia zmeniť zmýšľanie Čítajte – Radi by sme medzi nami privítali aj chlapcov z dedín, ale pravda je taká, že oni sú naučení trénovať raz – dvakrát do týždňa, odohrať si jeden zápas a mať za to peniaze, ktoré sú v mnohých prípadoch porovnateľné s tými, ktoré im vieme ponúknuť my. Kvalitnejší tréner, lepšie podmienky a vízia sa niekde futbalovo posunúť, na to motiváciu nemajú. Vzhľadom na prestupový poriadok, získať hráčov teoreticky nie je problém. Horšie je si ich udržať.
Ľahšie sa vám bude hovoriť zrejme o mládeži.
– Vzhľadom na výsledky, prístup a možnosti, ktoré tu máme, dlhodobo robia naši tréneri nad rámec očakávaní. V mnohých prípadoch však musíme poďakovať rodičom, ktorí svoje deti podporujú. V tomto obore nič negatívneho nevidím, práve naopak. Musíme však priznať, že my sme v súčasnosti len farma, prestupová stanica do väčších klubov, ktoré majú neporovnateľne lepšie podmienky. A nie z rozhodnutia detí, ale predovšetkým ich rodičov. Bojujeme však ako sa dá a verím, že aj po debatách s pani primátorkou budeme hľadať priestor na zlepšenie infraštruktúry či materiálneho vybavenia.
Mesto Prievidza sa štadión cez projekt SFZ rekonštruovať nerozhodlo. Ako vnímate tento fakt?
– Treba jednoznačne priznať, že v rámci odbornej futbalovej verejnosti to poškodilo klub a moje dobré meno. Pretože dlho sme bojovali o tento projekt. A nakoniec úspešný nebude. Na druhej strane, dostali sme od mesta prísľub, že rekonštruovať starú tribúnu bude a má na to prostriedky. Mám sľub, že pre rozvoj futbalu a mládeže sa budeme snažiť nájsť prostriedky, aby tento klub mal lepšie tréningové podmienky porovnateľné s inými klubmi.
Teraz trochu na inú tému. Voľby predsedu OblFZ Prievidza.
Členovia fanklubu: Baník je pre nás srdcovou záležitosťou, pretože vsádza na vlastných odchovancov (+FOTO) Čítajte – Dlhodobo sa hovorilo, že budú traja kandidáti – Šuník, Zaťko a Laco. Ja som sa rozhodol na funkciu predsedu nekandidovať, pretože nie je potrebné vytvárať napätie, o ktoré sa tu snažia niektorí, ktorí dobrovoľne svoje funkcie v nedávnej minulosti opustili. Treba jednoznačne pracovať na rozvoji futbalu. Myslím, že kandidát, pre ktorého som sa rozhodol, bude dobrým predsedom. Niekedy však dobrý kapitán, keď nemá za sebou kvalitný tím, nestačí.
Čo s tým kapitánom myslíte?
– Že dôležitý nebude len predseda, ale aj výkonný výbor.
Futbal v oblasti ste roky hrávali, tiež ste robili prácu funkcionára. Budete preto kandidovať do výboru aj vy?
– Áno, pretože verím, že mám ako pomôcť. Nie je to však len o mne. Ako funkcionári musíme hľadať chuť, ochotu futbal riadiť aj z pozície výkonného výboru či členov odborných komisií. Pretože ak budeme naďalej apatickí, riadiť nám to budú rozhodcovia a delegáti. A tí to nerobia, česť výnimkám, pretože by futbal milovali. Ale pre svoj osobný prospech. Myslím, že táto cesta nie je správna pre oblasť, región, ale ani SFZ. Ja som bol vždy klubista, a tak sa budem prezentovať aj v budúcnosti. Som presvedčený, že funkcionársky majú futbal vo zväzoch robiť tí, ktorí sú dennodenne na ihrisku, vybavujú peniaze a robia bežnú agendu.
Prečo to podľa vás je tak, že na viacerých pozíciách v oblasti alebo kraji sú rozhodcovia a delegáti?
– Ľudí do všetkých pozícií volia funkcionári klubov. Tí však majú plné ruky a nohy toho, aby vôbec pripravili trávnik, zabezpečili peniaze a hráčov. A preto nemajú chuť ísť do funkcií. Potom sa tam dostanú ľudia, ktorým ide len o to, aby boli delegátmi stretnutí na oblasti a následne v regióne, prípadne užívali ďalšie pôžitky spojené s platenými funkciami.
Pri posledných voľbách na predsedu ZsFZ vám chýbalo len málo, aby ste boli úspešný. Ak by ste tentokrát vyhrali, čo by ste presadzovali?
– O futbale v regiónoch, oblastiach sa rozhoduje úplne mimo nich, či už je to rozpočet, normy prestupového poriadku alebo rozpis súťaže. Predseda ZsFZ je zároveň viceprezidentom SFZ a sedí vo výkonnom výbore. Mojou snahou, ale aj tých, ktorí ma v minulosti navrhli a podporovali bolo, aby nás vo VV SFZ zastupoval človek, ktorý pozná bežnú agendu života v amatérskom futbale, lebo len taký človek je potom schopný prezentovať, aké sú problémy a tlačiť na ich riešenia v prospech tých najmenších či najslabších. Pre mňa bolo odmenou aj ocenením mojej práce vo VV ZsFZ, ale aj ako delegáta na konferencii SFZ, že si za takéhoto zástupcu ostatí zvolili mňa. A je len smutné, že len to málo, ako ste spomínali, mi nedal OblFZ Prievidza. Môže sa stať, že v najbližšej budúcnosti už nebude taká veľká šanca, aby regiónu šéfoval človek z OblFZ Prievidza a ešte k tomu klubový funkcionár. Oblastní funkcionári v rámci celého Slovenska si musia uvedomiť, že pokiaľ chcú niečo zmeniť, potrebujú klubových funkcionárov dostať na najvyššie možné pozície. Takíto funkcionári sú schopní aj ochotní bojovať za rozvoj amatérskeho futbalu, lebo si uvedomujú, že iná cesta vedie do futbalového pekla.
Aké budú vaše ciele do nového roka 2018?
– Po futbalovej stránke som mal ako funkcionár veľmi ťažký rok. Po klubovej to bolo niečo podobné, pretože sme zažili množstvo neúspechov, od štadióna až po výsledky. Preto dúfam, že ten budúci bude omnoho lepší, a že sa nám bude dariť po všetkých smeroch. Kolegom funkcionárom prajem, aby si po skončení budúceho roku nemuseli hovoriť to, čo teraz ja. Samozrejme, všetkým prajem, aby sa im v osobnom aj pracovnom živote darilo a aby boli v prvom rade zdraví.
