LAZANY. Mareka Skáčika ľudia poznajú z obrazoviek Digisport TV. Rodák z Lazian sa spája najmä s anglickou Premier League, ktorej zápasy pravidelne komentuje.
Aké je to byť športovým komentátorom. V čom spočíva vaša práca?
– Je to veľké privilégium, pretože robím to, čo ma baví. Ako malý chlapec som neustále sledoval futbal a táto vášeň mi zostala až dodnes. Dopredu viem, aké zápasy ma čakajú. Či komentujem alebo moderujem štúdio, podľa toho vyzerá moja príprava. Moderovačky sú viac-menej rutinou a náš tím už vie, čo treba vždy robiť. Komentovanie zápasov je zakaždým veľký adrenalín, nevieš čo sa stane, čo prinesie samotný priebeh a musíš byť pripravený prakticky na všetko. Takže niečo si môžem pripraviť, štatistiky, vzájomné zápasy, ale častokrát je to aj o improvizácii.
Vždy ste chceli byť komentátorom, snívali si o tom?
– To by som netvrdil. Keď som začal chodiť do Trnavy na UCMku, rozmýšľal som nad tým, ako sa uplatniť a čo budem robiť po škole. Práca v televízii mi prišla veľmi atraktívna a po krátkej skúsenosti v regionálnej televízii v Galante som začal pracovať v STV. Tam sa mi podarilo skĺbiť šport aj prácu novinára. Od roku 2010 som pevnou súčasťou Digisportu a som veľmi spokojný s tým, ako sa moja pozícia aj náplň práce postupom rokov vyprofilovali. Je to práca, ktorá je niekedy psychicky vyčerpávajúca, ale na druhej strane je to stále dream job.
Skáčik s Ujfalušim. (zdroj: archív - MS)Mali ste pred prvým prenosom trému? Spomínate si na ten zápas alebo reportáž?
– Áno, samozrejme. To už k tomu patrí. Prvú „veľkú“ futbalovú reportáž som robil o futbalistoch Petržalky, ktorí sa pod vedením trénera Vlada Weissa chystali na odvetný zápas s fínskym Tampere United a v prípade postupu ich potom čakal slávny Juventus Turín. Bola to klasická 40-sekundová reportáž a vo vysielaní išla ako prvá teda otvarák. Obvolal som celú rodinu, aby to sledovali a veľmi som sa tešil, že moju prvotinu sledovalo toľko ľudí. Potom prišli aj prvé štúdia k futbalovej lige či krátke športové vstupy v rannom magazíne. Pre mňa osobne to bolo mimoriadne vzrušujúce a zároveň poučné obdobie.
Zažili ste v priamom prenose aj nejaký trapas?
– Keď niečo robíš, občas aj niečo pokazíš. Teraz mi napadlo, že som raz v rannom magazíne zle pospájal dvojice play-off hokejovej Extraligy. Ježišmaria, to som sa napočúval od starších kolegov. V živom vysielaní sa ti vždy niečo pritrafí, niekedy je to brept, inokedy prehodené príspevky. Ale to už patrí k takejto práci, aj u nás platí, že najlepšie sa učíš na vlastných chybách.
Na ktorý výkon, alebo na ktoré svoje vyjadrenie ste hrdý?
– To je ťažké takto povedať a priznám sa, že sa nerád sám hodnotím, pretože nikdy nie som stopercentne spokojný. Spomínam si ako sa mi podarilo ešte v STV vyspovedať po pohárovom zápase Slovana s Olympiakosom Pireus ich trénera Temuriho Ketsbaiu a Olofa Melberga priamo na ploche. V tom čase v gréckom tíme chytal aj Slovák Pavol Kováč a pre mňa ako začínajúceho športového redaktora to bola veľká vzpruha. Užil som si aj komentovanie finále Ligy majstrov v roku 2015, keď v Berlíne zvíťazila Barcelona nad Juventusom. Tento rok som bol v Madride na slávnom derby El Clasico a ešte pred zápasom sa mi podarilo natočiť exkluzívny rozhovor s Tomášom Ujfalušim o jeho kariére v Atleticu Madrid. Tento dokumentík je pre mňa o to cennejší, že štadión Vicenteho Calderona už bude čoskoro zrovnaný so zemou, takže som veľmi rád, že sme to tam stihli nakrútiť.
Aký je váš najhorší a najlepší športový zážitok?
– Najhorší zážitok? Súboj Žiliny so Slovanom pod Dubňom o majstra v roku 2011. Jeden z fanúšikov napadol asistenta rozhodcu a zápas sa napokon nedohral. Tie okolnosti boli poriadne divoké a dobre si spomínam aj na vybičovaný pozápasový rozhovor so Zdenom Štrbom, ktorý to prežíval veľmi emotívne. Takže s kolegom sme boli potom radi, že už odchádzame späť do Bratislavy. A najkrajší zážitok? Finále Ligy majstrov bolo super, ale El Clasicu v Barcelone a v Madride v priebehu jedného roka sa sotva niečo vyrovná. Ďalšie splnené sny. V Katalánsku vyhral biely balet a v Madride zas Barca, keď v posledných sekundách rozhodol Lionel Messi svojim päťstým gólom za Blaugranas. Ešte teraz mám z toho husacinu na rukách. Zaujímavé bolo aj to, že v oboch zápasoch bol vylúčený Sergio Ramos a hlavne zápas v Madride som si neskutočne užíval, keďže spolukomentátorom bol legendárny český reprezentant Tomáš Ujfaluši. A mimo futbalu to bola účasť na 100. ročníku Tour De France, kde sme fandili Petrovi Saganovi. Až priamo vo Francúzsku som pochopil, prečo sú tieto preteky fenoménom.
Ako prebiehajú prípravy na zápasy?
– Záleží od konkrétneho zápasu a od jeho dôležitosti. Priemerne v daný deň tak približne hodiny, ale keď viem, že ma cez víkend čaká nejaký veľký šláger Premier league, tak už od pondelka sledujem všetky podstatné články a periodiká a nasávam informácie, ktoré sa snažím počas zápasu posunúť ďalej divákovi.
S Richardom Hamšíkom. (zdroj: archív - MS)Ktoré zápasy komentujete najradšej. Prezradíte svoj obľúbený tím? Ako komentujete zápasy svojich favoritov, nedržíte im stranu?
– Priznám sa, že najviac som namotaný na anglickú Premier League, pretože v tejto súťaži je možné všetko a rola favorita či outsidera v konkrétnom zápase nič neznamená. V súčasnosti nemám nejaký futbalový klub, z ktorého by som vyslovene šalel a bol v pozore, keď jeho hráči nastupujú. Anglický futbal mám veľmi rád a osobne by som si želal, aby v tejto sezóne niektorý z tímov z PL získal aj ušatú trofej Ligy majstrov.
Aký je váš pracovný ciel?
– Moje ciele a aj niektoré najtajnejšie sny som si už splnil. Rád by som ale odkomentoval zápas priamo z niektorého štadióna v Anglicku. V pozícii komentátora trebárs na severolondýnskom derby medzi Arsenalom a Tottenhamom, prípadne zažiť na vlastnej koži manchesterské derby, alebo súboj United proti Liverpoolu. To sú zápasy, ktoré sleduje celý svet a pre fanúšikov spomínaných klubov znamenajú úplne všetko.
Hrávali ste niekedy aj futbal. Ak áno, za koho?
– Áno hrával, aj keď som to na profesionálnu úroveň nikdy nedotiahol. U nás v Lazanoch som robil prvé futbalové kroky a boli sme tam vždy silná partia. Na žiacke časy vo farbách nášho mužstva mám len tie najkrajšie spomienky.
Nie ste sklamaný, že Lazany už súťaž nehrávajú?
– Samozrejme, že som. Veď v nedeľu na domácich zápasoch sa stretávala prakticky celá dedina a divácky atraktívne boli vždy derby zápasy s Porubou či Malinovou. Teším sa aspoň z toho, že sa u nás na dedine postupne rozbiehajú žiacke kategórie a prípravka. Veľkú zásluhu má na tom aj môj brat Mišo a partia nadšencov. Robia to zadarmo, na úkor vlastného voľného času a práve preto ich obdivujem a držím im palce.
Sledujete aj futbalové dianie na hornej Nitre?
– Jasné. Síce netvrdím, že som odborník na lokálne súťaže, ale od brata dostávam pravidelne informácie, kde kto hrá a akí bývalí hráči z vyšších súťaži hrajú teraz iba „dedinu“.
Ako strávite Vianoce? Zrejme za mikrofónom a pri komentovaní Premier league?
– Vianoce strávim v úzkom kruhu rodiny v Bratislave. Na konci októbra sa nám narodila dcérka Ema. A náš tri a polročný Marek tak má novú parťáčku. S manželkou máme o zábavu postarané. A Vianoce budú určite aj futbalové, veď 26. decembra teda na Boxing Day pôjde opäť do tuhého a ešte predtým máme na programe 23. decembra aj slávne El Clasico. Nudiť sa rozhodne nebudeme.
Je anglická liga najlepšia na svete?
– Je to vec názoru, neviem či najlepšia, ale určite najbohatšia. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by strávili dlhé hodiny debatami o tom, či je lepšia anglická alebo španielska liga. Je to vec vkusu. Pre mňa osobne je však najatraktívnejšia práve Premier League.
Nie je vám niekedy ľúto, keď víkendy a utorkové či stredajšie večery strávite za komentátorským pultom?
– A viete koľko ľudí by si to so mnou hneď vymenilo? Nič neľutujem, moju prácu v Digisporte milujem a vždy sa teším na každý zápas, ktorý buď komentujem, alebo robím k nemu štúdio.
Spoznávajú vás ľudia na ulici? Či len podľa hlasu?
– Tu v Bratislave človek žije takpovediac v anonymite, takže si tu žijem nenápadne. Viac ľudí ma pozná a spoznáva u nás doma. Či už v Lazanoch alebo keď sa občas objavím v Prievidzi.
Prezradíte nám ešte nejakú pikošku z vášho života. Na čo ste hrdý a na čo naopak nie?
– Som pyšný na moju krásnu rodinu a na moje deti, ktoré mi robia už teraz veľkú radosť. Teším sa z toho, že robím to čo ma baví a zároveň ma to živí. Viete, stále som obyčajný chlapec od nás z Lazian, ktorý sa rozhodol, že si splní svoje sny.
Čo prajete sebe a športovým priaznivcom do nového roka?
– Hlavne zdravie, pretože to je to najdôležitejšie. Aby trávili čas s ľuďmi, ktorých majú radi a dodávajú im pozitívnu energiu. A aby sa nezožierali, že v regáloch nie sú vajíčka a maslo, pretože sú oveľa podstatnejšie veci ako to, či si na raňajky budem môcť urobiť praženicu.
