Prezradíte nám na začiatok niečo o sebe. Hrávali ste futbal?
– Futbal som hrával na dedine v Nitrianskom Pravne do dorasteneckého veku. Potom prišla vojenčina a pracovné povinnosti, pre ktoré som ukončil kariéru.
Prečo ste sa rozhodli dať na rolu trénera?
– K trénerstvu ma priviedol môj syn. Zhruba pred jedenástimi rokmi začal hrávať v prípravkách, a tak som začal pomáhať trénerovi a trénujem až dodnes.

Zrejme nebude jednoduché trénovať také malé deti?
– Trénovať prípravky si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, tréner musí byť tréner, rodič aj kamarát. Je ťažké dospelému človeku sa vžiť do myslenia detí, aby to čo sa od nich vyžaduje chápali.
V čom je to náročné?
– Je to náročné, lebo dnešné deti sú omnoho horšie pohybovo vybavené ako kedysi. Taktiež disciplína niektorých detí je dnes omnoho voľnejšia ako to bolo kedysi.
Zrejme ste s malými futbalistami zažili aj nejakú úsmevnú situáciu. Prezradíte nejakú?
– S takýmito malými deťmi je úsmevná príhoda skoro všetko.
Máte aj nejaký veľký talent v tíme? Ako hodnotíte svoj káder?
– Samozrejme ako v každom tíme, aj my máme tri, štyri talenty, ktoré prevyšujú svojich rovesníkov nielen v našom tíme, ale aj v porovnaní s ostatnými tímami z celého Slovenska. Káder je tak pol na pol, polovica je na vysokej úrovni, ale druhá polovica za nimi tak trochu zaostáva. Ale verím, že poctivou prácou na tréningoch sa chalani dorovnajú ostatným.
Ako sa vám darí v súťaži?
– Chalani hrajú dve súťaže, jednu riadenú SFZ, druhú riadenú OBlFZ Prievidza. Keďže v týchto kategóriách nie sú podstatné výsledky, ale predvedená hra. S hrou v jednej aj v druhej súťaži som spokojný až na malé nedostatky, ktoré sa budeme snažiť odstrániť v tréningovom procese.
Aké sú vaše trénerské ciele?

– Moje ciele sú z každého ročníka odchovať aspoň dvoch – troch hráčov, ktorí sa presadia minimálne v slovenskej najvyššej súťaži.
Máte trénerský vzor?
– Ani nie, snažím si nájsť vlastnú cestu v trénovaní a niektoré veci konzultujeme s trénermi z iných tímov, s ktorými sa stretávame na turnajoch.
A čo vaše sny?
– Mojim snom je raz vychovať top hráča, ktorý sa predstaví v nejakom zahraničnom veľkoklube.
Chceli by ste na záver niečo dodať?
– Na záver by som chcel dodať len toľko, že k mládežníckemu športu by sa mali kompetentní stavať zodpovednejšie a nielen rozprávať, čo by sa malo spraviť. Lebo vo veľa prípadoch to takto funguje.