NEAPOL. Má skoro šesťdesiat rokov. Domáci štadión jedného z popredných tímov Európy SSC Neapol sa po rokoch dá prirovnať k Tehelnému polu či Pasienkom.
Zatvorili niektoré tribúny
Rekonštrukciou si naposledy prešiel pred majstrovstvami sveta 1990, no od vtedy úplne chátra.
San Paolo (Neapol)
Otvorenie: 6. decembra 1959
Vlastník: Mesto Neapol
Architekt: Carlo Cocchia, Luigi Corradi
Rok prestavenia: 1989
Kapacita: 60 240, predtým dosahovala 80 000
„Najvyššiu časť tribúny museli pred piatimi rokmi pre bezpečnosť zatvoriť,“ prezradil Richard Hamšík, otec slovenského reprezentanta, ktorý pod Vezuvom patrí medzi ikony SSC.
Pôvodná kapacita za čias Diega Maradonu bola vyše 80-tisíc, teraz sa na funkčné tribúny zmestí 60 240 divákov.
„Keď dal Neapol gól, ľudia kričali a dupali nohami. Pre ľudí, ktorí bývajú v blízkosti, to bolo vždy malé zemetrasenie. Zatvoriť vrchné tribúny sme sa však rozhodli najmä z dôvodu, že štadión je veľmi starý a mohlo by teoreticky hroziť pre fanúšikov nebezpečenstvo,“ prezradil správca štadióna Giovanni Generoso, ktorý na San Paolo pracuje 22 rokov.
Na najvyššiu časť tribúny sa lístky kúpiť nedajú. (zdroj: Ivan Mriška)Hrdza, plesne a padajúca omietka
Tribúny však nie sú jediným problémom neapolského stánku. Útroby sú staré a na mnohých miestach padá omietka, hrdza či plesne sú bežnou súčasťou štadióna.
Aby toho nebolo málo, miestni fanúšikovia sú poriadni „bordelári“ a odpadky hádžu rovno na zem. Nájsť sa dajú noviny, plechovky, ale dokonca aj sklenené fľaše. Prevažujú však cigaretové ohorky a plastové poháriky z miestnej pálenky Borghetti.
„Inde vo svete je to zakázané, ale v Taliansku všetci na štadióne fajčia. Pochutnávajú si na tradičných cigaretách, ale aj kubánskych. Deň po zápase preto musí nabehnúť aj dvadsať upratovačiek, ktoré tribúny dávajú dokopy,“ dodal správca.
Hviezdy poriadok nepoznajú
Generoso však prezradil, že okrem fanúšikov majú podobné správanie aj hviezdni hráči.
„Čím väčší a bohatší klub, tým za sebou hráči nechajú väčší neporiadok. Medzi najväčších nespratníkov patria futbalisti Juventusu, AC Miláno, Lazia Rím a Interu Miláno,“ tvrdí.
Keby mal správca štadióna zostaviť rebríček najväčších „bordelárov“ talianskej ligy, netrúfol by si.
„Záleží podľa toho, koľko im tam donesú jedla, kávy a iných doplnkov. Keď sa hrajú zápasy Ligy majstrov, tímy zo zahraničia toho dostanú viac a preto je aj úmerne viac odpadu. Keď hráčom padne kola alebo káva na zem, nikdy to nezdvihnú. Najviac ma však trápi záchod, do ktorého hádžu odpadky a niekedy máme problém ho vôbec prepchať,“ prezradil.
Najväčší šok zažil správca štadióna Giovanni Generoso však paradoxne v opačnom prípade. Po zápase s tímom AS Cittadella, ktorý pôsobí v miestnej Serii B.
„Keď som vtedy prišiel po zápase do šatne hostí, skoro som odpadol. Všade bol poriadok a všetko bolo v koši. Neveril som vlastným očiam,“ pousmial sa.
Šatňa Juventusu Turín vyzeralo po zápase takto. (zdroj: Ivan Mriška)Pripravovaná rekonštrukcia?
Historický stánok San Paolo v Neapole má veľký význam pre slovenský futbal nielen preto, že tam hráva náš kapitán Marek Hamšík. V roku 1980 tam totiž Československo získalo bronz na majstrovstvách Európy.
A po rokoch teraz pompézny štadión doslova chátra. Podľa miestnych majú na tom „zásluhu“ aj poslanci, ktorí doteraz neodsúhlasili žiadnu modernizáciu.
„Štadión je majetkom mesta, preto klub s tým nespraví nič. V roku 2019 sa tu však má konať univerziáda a mesto prisľúbilo, že zrekonštruuje najmä domácu šatňu. V Neapole sa ale veľa sľubuje a nič sa potom nedeje, takže uvidíme,“ uzavrel správca San Paolo Giovanni Generoso, ktorý síce pracuje v Neapole, no ako sám prezradil, jeho srdce bije pre Juventus Turín.
