PRIEVIDZA. Z tretej ligy môže po tejto sezóne vypadnúť aj päť – šesť mužstiev, no tréner Juraj Pekár verí v záchranu.
Čo sa stalo, že ste v jesennej časti takto „vybuchli“ a s jedenástimi bodmi ste tretí od konca?
– Letné prípravné obdobie bolo veľmi krátke. Mužstvo sa menilo, prišli noví hráči a nezachytili sme úvod sezóny. I keď herne boli prvé zápasy z našej strany dobré, výsledkovo nám nevyšili a tak sme padli do útlmu. Rolu zohralo aj to, že máme mladé mužstvo. Prišiel výsledkový tlak, z ktorého sme sa nevedeli dostať a v druhej časti jesennej sezóny sme nezvládli kľúčové zápasy, ktoré by nás katapultovali do pokojného stredu tabuľky.

Mali ste aj zranených hráčov. Bol problém aj v tom?
– Samozrejme, pre zranenie Radovana Babaštu a odchod Mareka Belanca, ktorý si vybral inú cestu, sme trpeli hlavne v defenzívnej činnosti stredovej formácie. Čakali sme, že sa po dlhodobom zranení v septembri vráti do zápasového diania Dušan Bublák, ktorý mal byť náš kľúčový hráč, no žiaľ, zranenie mu to nedovolilo. Na druhej strane nám chýbal strelec. Nemáme typického zakončovateľa, ktorý by rozhodol dôležité zápasy a nastrieľal šesť až osem gólov. Tretia liga je veľmi náročná súťaž, na ktorú potrebujeme mať kvalitu. Veľa ľudí si myslí, že je to profesionálny chlebíček. Máme deväť študentov, ostatní sú všetko pracujúci chalani, nemáme ani jedného profesionála.
Ako hodnotíte vaše účinkovanie v Slovenskom pohári?
– Začali sme dobre, Zemianske Kostoľany sme zdolali na penalty, rovnako ako kvalitné Komárno. Potom však prišlo veľké zaváhanie v Bánovej, čo bolo trpkým sklamaním.

Veríte po zbabranej jeseni v záchranu?
– Určite áno. Budú sa však musieť zmeniť niektoré veci, doplniť mužstvo a zmeniť zmýšľanie a mentalitu hráčov. Niektorí mladí hráči ma na jeseň sklamali hlavne prístupom, pretože v tréningovom procese a v samotných zápasoch neukázali to, čoho sú schopní. Myslím, že by sa mali spamätať, veď dostávajú šancu dostať sa do veľkého futbalu. Ak sa chceme zachrániť, musíme byť fyzicky, technicky, mentálne a takticky pripravení. Mužstvo sa musí znovu naštartovať, kvalitne zapracovať v zimnej príprave a vykročiť pravou nohou do odvetnej časti. Aj keď viem, že to nebude jednoduché, myslím si, že sa to dá zvládnuť. Uvidíme, ako sa situácia v najbližších dňoch vykryštalizuje čo sa týka hráčskej kabíny.
Po prvýkrát ste si sadli na lavičku mužov a hneď vám to nevyšlo. Nedemotivuje vás to?
– Nie. Vo futbale sú dobré aj zlé chvíle. Niekto kariéru naštartuje raketovo, niekto tú cestu má dlhšiu a kľukatejšiu, ale podstata je vtom, že musíte veriť svojej práci. Samozrejme táto situácia ma neteší, pretože všetci od vedenia klubu cez hráčov a fanúšikov sme očakávali viac, no žiaľ, vypálilo to inak.
Aké sú vaše trénerské ambície prípadne sny?
– Mojim poslaním je rozvíjať hráčov, pretože potom aj kolektívny výkon mužstva ide hore a v neposlednom rade prichádzajú aj výsledky. Keď som bol pri mládeži, vždy som chcel v prvom rade zvyšovať úroveň a rozvoj hráčov po všetkých stránkach. O tom je z môjho pohľadu trénerstvo a v tomto by som chcel pokračovať.
Aký štýl hry preferujete?
– Páči sa mi útočný štýl hry s dobrým držaním lopty, vnucovaním vlastnej hry súperovi s vysokým napádaním a aktívnym pressingom po strate lopty. Samozrejme, na to musia byť hráči pripravení po všetkých stránkach. Musia tomu uveriť, byť ochotní tvrdo pracovať, pretože je to veľmi náročný štýl. Dôležitú úlohu zohráva aj skladba mužstva. Jarná časť si možno bude vyžadovať zmenu herného štýlu, na jeseň sme chceli hrať útočný futbal atraktívny pre divákov a byť v pokojnom strede tabuľky, teraz sa však ciel mení a prioritu bude záchrana.
Chceli by ste niečo povedať na záver?
– Ďakujem verným fanúšikom, že aj v ťažkých chvíľach stále stoja pri nás, pretože ich podpora je pre nás veľmi dôležitá.