KANIANKA. Odchovanec piatoligovej Kanianky, ktorý oblieka dres Bremervörde SC sa stal Futbalistom roka miestnej Regionalligy.
Bola to pre neho česť
„Zdvihnúť nad hlavu tak veľkú a vzácnu trofej bola pre mňa česť. Už v minulej i predminulej sezóne som sa dostal do nominácie, no vtedy to nevyšlo. Som preto rád, že ocenenie som do tretice získal práve ja,“ uviedol brankár, ktorý v Nemecku pôsobí tri roky.
Regionalliga je vo futbalovej veľmoci piatou najvyššou, no kvalitou jej piata slovenská ani zďaleka nekonkuruje.
„Súťaž je kvalitná. Dovolím so povedať, že je to niečo medzi druhou a treťou u nás. Zápasy majú skvelú atmosféru a rozhodne sa je na čo pozerať,“ dodal.
Trofej, ktorú si Pipíška prevzal, vážila šesť kilogramov.
„Úspech si veľmi vážim, pretože v budúcnosti sa mi niečo podobné už nemusí podariť. V Bremervörde sa mi páči a cítim sa tu fakt dobre. Svoj prestup rozhodne neľutujem,“ ďalej prezradil.
Do Nemecka odišiel Tomáš Pipíška aj so svojou priateľkou pre pracovné povinnosti.
„Nechcel som ostať bez futbalu. Kontaktoval som teda trénerov v miestnom klube, vybavili sme papiere a už o dva týždne som hral majstrovský zápas,“ opísal svoje začiatky.
Brankár zo Slovenska podával kvalitné výkony a zakrátko dostal i niekoľko ponúk z iných klubov.
„Ostal som, pretože sme výborná partia a hrá sa tu kvalitný futbal. Navyše, máme výborné podmienky,“ vysvetlil.
S trofejou. (zdroj: archív - TP)Zažil úsmevné príhody
Rodák z Kanianky zažil v Nemecku niekoľko úsmevných príhod. Dôvodom bola rečová bariéra.
„Zo začiatku si ma chalani doberali a podpichovali ma. Spomínam si, že cez zimnú prípravu nám tréner povedal, aby sme si na ďalší tréning doniesli kopačky, no i tenisky na behanie. Samozrejme, nič som nerozumel a prišiel som len s kopačkami. Sedem kilometrov som potom musel bežať v kopačkách po tvrdom asfalte. Našťastie, za tri roky som sa čo to naučil a teraz si z nich dokážem spraviť žarty aj ja,“ pousmial sa.
V Nemecku pracuje v sklade s mäsovými výrobkami, no stále sníva o profesionálnom futbale.
„Keby sa mi podarilo dostať aspoň do tretej nemeckej ligy. Tu na jej zápas chodí aj desaťtisíc divákov, na čo sa Slovensko ani zďaleka nechytá, veď u nás ich chodí v priemere tak tristo. Je to môj veľký detský sen, hrať pred plnými tribúnami. Veď futbal sa hrá pre ľudí,“ uzavrel Tomáš Pipíška.
