PRIEVIDZA. Súd s bývalým poslancom a okresným predsedom strany Smer Vladimírom Jánošom si pri posúdení kauzy pomohol aj údajným syndrómom, ktorý odborníci neuznávajú.
Súd v kauze týrania manželky uznal Smeráka Jánoša nevinným Čítajte Súd sa oprel najmä o výpoveď psychologičky. Sudca charakterizoval Jánošovu ženu ako jednoduchšiu osobu, priemerne inteligentnú, emočne nestabilnú a citovo nezrelú. Údajne má infantilné postoje a slabo rozvinuté logické myslenie. Snaží sa vykresliť v čo najlepšom svetle a nehovorí pravdu. Znalecký posudok bol však podľa Jánošovej zmanipulovaný. Psychologické vyšetrenie Vladimíra Jánoša sudca vôbec nespomenul.
Neexistujúci syndróm
Panická porucha Jánošovej dcéry podľa súdu nesúvisí s prejednávanou vecou, ale má genetický podklad. V prípade maloletej súd vyrukoval aj s kontroverznou teóriou o takzvanom „syndróme zavrhnutého rodiča“. Podľa súdu vzniká tak, že dieťaťu je vštepovaný odpor a kritika voči druhému rodičovi.
Jánošová však po vynesení rozsudku poukázala na to, že súdy by na údajný „syndróm zavrhnutého rodiča“ prihliadať nemali.
Renomované profesné organizácie „syndróm zavrhnutého rodiča“ odmietajú. Podľa nich je to pseudovedecký koncept, ktorý nespĺňa kritériá dôkazu pred súdom. Verejná ochrankyňa práv, Komisárka pre deti, Koalícia pre deti Slovensko a päť ďalších renomovaných organizácií vyjadrili znepokojenie zo zistenia, že „syndróm zavrhnutého rodiča“ prenikol do slovenskej klinickej, sociálnej a súdnej praxe a negatívne ovplyvňuje rozhodovanie orgánov verejnej moci a súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých. Podľa medzinárodnej klasifikácii chorôb ale nie je možné stanovovať ho ako diagnózu, ani popisne ako syndróm.
Teóriu o syndróme zavrhnutého rodiča vytvoril pred vyše tridsiatimi rokmi americký psychiater a psychoanalytik Richard Gardner. Syndróm bol následne v USA, krajine svojho vzniku, označený za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých.
Podporu vyhláseniu profesných organizácií vyjadrilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, Generálna prokuratúra aj Ministerstvo spravodlivosti.
Nahrávky nič nedokazujú
Zvukové nahrávky obžalovaného neusvedčili. Na absolútnej väčšine týchto nahrávok je podľa súdu počuť len obžalovaného. „Vyzerá to tak, akoby žena žiadnym spôsobom nereagovala na pomerne intenzívne invektívy obžalovaného,“ opísal nahrávku sudca. Autorstvo hlasov skúmané nebolo. Navyše boli vyhotovené bez súhlasu obžalovaného a je teda podľa súdu otázne, či pri ich nahrávaní nebol porušený zákon.
Mala konať skôr
Ak údajné týranie malo prebiehať už od roku 2003, súd si nevedel vysvetliť, že sa Jánošová nesnažila situáciu riešiť napríklad skorším trestným oznámením, žiadosťou o rozvod alebo odsťahovaním sa.
Prvé trestné oznámenie pre domáce násilie podala manželka Vladimíra Jánoša už v roku 2005, keď Jánoš ešte nebol poslancom. Do parlamentu sa dostal o rok neskôr .
Jánošová o dva dni oznámenie odvolala a policajtom tvrdila, že si to celé vymyslela. Polícii to stačilo, neriešila, že Jánošová mohla výpoveď zmeniť pod nátlakom, a vyšetrovanie ukončila. Manželstvo súd vyhodnotil ako „pomerne búrlivé“ Jánošové skutky sú však „nanajvýš priestupkom.“
