BOJNICE. Baťovské obdobie bolo jedným zo šťastných období z dejín Bojnického panstva. Od dedičov grófa Pálffyho ho kúpili Baťovci v roku 1939 za vtedajších približne 14 miliónov korún, povedal archivár Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice Erik Kližan.
Pre Bojnický zámok bol ničivý požiar novým začiatkom Čítajte O predaji Bojnického panstva sa uvažovalo už dlhé obdobie po smrti grófa Jána Františka Pálffyho v roku 1908, keďže dedičia nemali záujem pokračovať v jeho plánoch a snažili sa z panstva vyťažiť čo najviac. Prejavilo sa to v rozpredávaní zbierok či majetku. Panstvo za toto obdobie tridsať rokov pustlo.
„Z dobovej tlače vieme, že Baťovci prejavili záujem o kúpu panstva už v roku 1937 a zrejme vtedy začali rozhovory s majiteľmi a dedičmi. Podarilo sa to v závere roka 1938, kedy sa na zámku stretla Pálffyovská rodina a definitívne dohodli, že panstvo odkúpi firma Baťa. Stalo sa tak začiatkom roka 1939," načrtol Kližan.
Bojnice im vďačia za veľa
Baťovci podľa neho znamenali pre panstvo veľa. „Prvé, čomu sa venovali boli bojnické kúpele. Ich existencia bola jedným z dôvodov, prečo bojnické panstvo kúpili, keďže dvadsať kilometrov odtiaľ budovali Baťovany. Kúpele Baťa využíval na riešenie sociálneho programu," ozrejmil. Ďalšou motiváciou pre nich bolo, ako doplnil Kližan, veľké množstvo dreva. Baťovci totiž vo fabrike, ktorá sa preorientovala na výrobu a spracovanie topánok, potrebovali drevo na výrobu drevených kopýt.
„Baťovci od začiatku zveľadili kúpele, predávala sa tu guľatina, racionálne sa tu ťažilo drevo, prišli sem diplomovaní horári, ktorí sa starali aj o obnovu lesa. Mali niekoľko veľkostatkov, na Ukrniskách bola živočíšna a rastlinná výroba aj na komerčnej báze. Baťovcom môžu tiež Bojnice vďačiť, že získali štatút liečivých kúpeľov. V necpalskej sýpke zriadili stolársku dielňu, ktorú neskôr preniesli do Pravenca," priblížil Kližan.
Samotný zámok slúžil ako administratívna budova, najskôr tu sídlila správa panstva. Boli tam ubytovne nielen pre kúpeľných hostí, sklady liečivého bahna, ktoré sa predávalo, kuchyňa, internát Baťovej školy práce, vymenoval archivár múzea. Časť slúžila ako múzeum. Zámok využívali Baťovci aj na komerčné účely, už v 40. rokoch 20. storočia sa tu organizovali sobáše. V jeho priestoroch sa v rokoch 1940, 1942 a 1943 uskutočnili aj letné školy hlinkovej gardy.
Baťa sa duchov nebál
Ján Antonín Baťa sa v Bojniciach zdržal len krátko. „V dobovej tlači sa o tom zachovala jedna zaujímavá zmienka. Keď bol v kúpeľoch, pri večeri sa ho spýtali posmeškári, či sa nebojí strašidiel, keď bude spať na zámku. On odvetil, že by sa tomu v podstate aj potešil, pretože strašidlo by určite zakomponoval do sféry firmy," priblížil Kližan.
Firma Baťa v Bojniciach oficiálne existovala až do roku 1945, kedy boli všetky ich majetky na základe Benešových dekrétov znárodnené, pôsobila tu však o tri roky dlhšie, pod ministerstvo kultúry prešiel zámok po veľkom požiari v roku 1950.
Baťovské obdobie dokumentujú aj fotografie od syna riaditeľa bývalého veľkostatku Pavla Hausknotza a zo zbierok členov Klubu priateľov histórie Bojníc. Dobové snímky si verejnosť môže pozrieť v rámci výstavy Baťovci v Bojniciach v Stĺpovej sieni Bojnického zámku do 31. októbra.
