PRIEVIDZA. Bojničan Peter Mečiar hrá viac ako desať rokov v legendárnej českej bluegrassovej kapele Poutníci. Spoločne majú za sebou viac ako tisícšesťsto koncertov. V kapele hrá na bendžo a dobro, pred skoro dvadsiatimi rokmi sa však dal nahovoriť a začal hrať i na gitaru s pedálmi. Netradičnú hru na netradičný nástroj predstavuje už tradične verejnosti na podujatí venovanom tomuto nástroju.
Je zakladateľom i spoluorganizátorom prievidzského Pedal Steel Guitar Session.
Tento rok sa podujatie dostalo do jubilejného, piateho ročníka a hosťom bola i jazzová legenda Peter Lipa.
Čo je vlastne pedal steel gitara?
– Ide o elektronický strunový brnkací nástroj, ktorý je buď jedno alebo dvojmanuálový. Počet strún na jednom manuáli je najčastejšie desať, no sú i osem, dvanásť a dokonca i štrnásťstrunové. Nástroj stojí samostatne, strunami navrch. Na spodku je upevnený panel s pedálmi, ktoré prelaďujú určité struny. Z nástroja visia páky ovládané kolenami. Tie slúžia takisto na prelaďovanie strún. Jednou rukou sa tóny vybrnkávajú, presne ako na bendže, pomocou prstienkov. Druhou rukou sa kĺže po strunách kovovým valčekom, čím sa určuje základná výška tónu na strune.
Prečo ste sa rozhodli pre takýto netradičný nástroj?
– Prvé zoznámenie bolo veru nečakané, ani som nevedel, že takýto nástroj existuje. Hral som na bendžo. Bol som však oslovený mojim vtedajším kapelníkom Rudolfom Cipovom a prehovoril ma i na pedal steel gitaru. Prvú túto gitaru mi zaobstarali rodičia, vyrobil ju podľa privezených plánov Prievidžan, doktor Tún. Tak sa začala moja cesta steelgitaristu.
Je náročné hrať na pedálovú gitaru?
– Je to náročné práve tak, ako náročné si to urobíte. A je to veľmi ťažké povedať, každý hudobný nástroj je o tréningu a strávenom čase. Hra na pedálovú gitaru je však oproti normálnej gitare zložitejšia, pretože sa používajú okrem rúk i obe nohy a obe kolená. Človek si však všetky pohyby po čase zautomatizuje, vie, čo má zahrať a telo spraví všetko tak, aby to klaplo.
Ako ste sa naučili na tento nástroj hrať?
– Učil som sa v čase, keď nebolo možné všetko, čo chcete vedieť, vygoogliť. Tak isto som nemal k dispozícii dosť tlačených materiálov. Zostávalo mi iba pustiť si nahrávky americkej country hudby, nalepiť ucho na reproduktor a systémom pokus – omyl hľadať tón po tóne, stláčať pedál po pedále a jednu kolennú páku za druhou. V súčasnosti hrám, respektíve, učím sa, už sedemnásty rok.
Koľko hudobníkov hrá na tento nástroj? Máte svojho favorita?
– Na Slovensku sa isto dajú spočítať na dvoch rukách. Aktívnych, teda tých, ktorých môžete vidieť na pódiu raz za rok, je asi päť. Každý z nás má iný štýl a iné obľúbené obdobie country hudby a teda inú predstavu o finálnom zvuku nástroja. Mám viac favoritov a pre každého z nich je jedinečné niečo iné. Ale uvediem Johna Hugheya, ktorý mal úžasný prejav, neskutočný tón a skvelú brnkaciu techniku. Ďalší z mojich obľúbencov je Paul Franklin. Ten posunul pedálovú gitaru do hudobných žánrov ako pop a jazz.
Prečo ste sa rozhodli posunúť tóny pedálovej gitary verejnosti prostredníctvom koncertu?
– Pôvodnou myšlienkou bolo zorganizovať jeden koncert v srdci Európy, venovaný tomuto jedinečnému hudobnému nástroju. Nakoľko pochádzam z Prievidze a mám to tu rád, dlho som nad miestom konania nepremýšľal. Dôvodom vzniku Pedal Steel Guitar Session bola moja láska k tomuto hudobnému nástroju. Som presvedčený, že by o jeho tónoch a kráse mala vedieť verejnosť. Je to však i naše rodinné stretnutie, stretnutie hráčov na pedálovú gitaru.
