PRIEVIDZA. Už tradične sa na prievidskom letisku koná súťaž papierových drakov. Organizátori MY Hornonitrianske noviny, Centrum voľného času Prievidza a Aeroklub Prievidza sa opäť na svoju úlohu pripravili zodpovedne. Všetko klaplo, i keď tento rok počasie veľmi neprialo. Vietor, raz silný a raz slabý, fúkal zo všetkých strán a mnoho šarkanov len ťažko dostávalo pod svoje krídla vzduch. Pridružil sa i občasný dážď, to však nikomu neubralo na súťaživosti a dobrej nálade. Napokon sa všetky farebné šarkany vynímali na šedej oblohe.
Ťažká úloha poroty
Napriek premenlivému počasiu sa na podujatí zaregistrovalo rekordných dvestošesťdesiat šarkanov. Svojej úlohy sa potom ujala porota v zložení Miriam Bencová z Centra voľného času Prievidza, Miroslav Žiak za MY Hornonitrianske noviny a Róbert Brzač z prievidzského Aeroklubu. Mali neľahkú úlohu, no napokon sa im podarilo vyhodnotiť desať najlepších a najkrajších šarkanov.
„Ja si pamätám toto podujatie od sedemdesiatych rokov a chodím sem pravidelne. Vtedy však všetky šarkany boli po domácky vyrobené a táto moderná doba kupovaných šarkanov sa mi veľmi nepáči,“ spomenula pamätníčka Magdaléna Malichová.
I porota uprednostnila lietajúce diela, ktoré si súťažiaci vytvorili sami a nepomohli si hotovým výrobkom z papierníctva či hračkárstva.
Po zásluhe bol ocenený netradičný šarkan v podobe bicykla.
„Môj šarkan je vlastne poctou pre nášho trojnásobného majstra v cyklistike,“ povedal Pavel Nedeljak. Bycikel bol i malou mechanickou hračkou, pri lete vo vzduchu sa mu totiž krútilo stredové koliesko, ktoré na originálnom bicykli slúži na upevnenie reťaze.
„Presne o to krútenie mi išlo, chcel som, aby to bolo zaujímavé,“ dodal. Podľa jeho slov videl niečo podobné na internete, celkový vzhľad šarkana, ktorého nazval Peťo Sagan, si však už prispôsobil. Výroba zaujímavého modelu mu trvala tri dni, vzdušnú premiéru však mal až na podujatí.
„Nemal som čas vyskúšať ho,“ priznal.
Porotcovia už tradične vyhásili i najväčšieho smoliara, ktorý však neodišiel naprázdno a dostal sladkú odmenu.
„My sme toho šarkana vyrábali doma, spravili sme ho však veľmi na tesno a podarilo sa nám urobiť tam dierku,“ povedala Kristínka. Šarkana sa snažila dostať do vzduchu asi hodinu, nechcel jej vôbec lietať a nakoniec sa roztrhol.
„Môj motýľ bol vyrobený z darčekového papiera, dvoch dlhých paličiek, pásky, nite, pomohla mi ho zlepiť mama. Ja som ho len potom dokreslila fúkacími farbičkami,“ povedala. Napriek svojmu neúspechu sa z torty veľmi tešila a stále si ju obzerala.
Šťastní výhercovia tomboly
Pri hlavnej činnosti, akou bolo púšťanie šarkanov, si mohli deti pochutnať na cukrovej vate, povoziť sa na koňoch i motorkách a pre všetkých bol pripravený i bohatý kultúrny program. Záverečnou bodkou podujatia však bola tombola s vecnými cenami od sponzorov. Veľa detí si brúsilo zúbky na prvú cenu, ktorou bola hracia konzola. MY Hornonitrianske noviny sa tento rok rozhodli výhercovi zavolať. Chvíľku napätia, kým telefón zvonil, pretrhol nadšený výkrik a úprimný smiech mamičky a jej dvoch detí. Výherný lístok dával do tombolovej škatule malý Dorián.
„Ja som skoro odpadol, keď mamine zazvonil telefón,“ povedal nadšene. Na šarkanšou sa zúčastnila celá rodina po šiestykrát, minulý rok vyhrali v tombole rajčiny a uhorky. Tento rok sa im konečne podarila prvá cena. A ako Dorián prezradil, svoju výhru si užije spolu s oteckom.
