PRIEVIDZA. Opatrenia v oblasti sociálnej politiky, dopravnej infraštruktúry, priemyslu a cestovného ruchu by mali dopomôcť k rozvoju hornej Nitry po útlme baníctva. Zhodli sa na tom účastníci okrúhleho stola o budúcnosti regiónu z radov samosprávy, štátnej správy, podnikateľov a tretieho sektora, ktorý iniciovala prievidzská samospráva.
„Plány na reštrukturalizáciu regiónov sa pripravujú aj desiatky rokov, čiže podľa mňa je najvyšší čas, aby sme začali otvorene hovoriť, aby sme sa nebáli tejto témy a povedali ľuďom pravdu. Pravda je, že útlm je tu, musíme sa naň pripraviť,“ povedala primátorka Prievidze Katarína Macháčková.
Podľa jej ďalších slov bude potrebné riešiť špeciálny dôchodkový systém pre ľudí nad päťdesiat rokov, rekvalifikačné kurzy, podporu miestnych malých a stredných podnikateľov, transparentnosť dotácií či dopravnú infraštruktúru.
O región záujem nie je
„Ja to vnímam tak, že o náš región záujem, bohužiaľ, nie je, že sa tu nikto takouto optikou nepozerá a práve naopak, ako keby niekomu vyhovovala situácia, v akej sa nachádzame, toto svedčí o nadrozmernom význame baní, pretože sa nedáva priestor ostatným,“ doplnila.
Uhoľné regióny čelia veľkým výzvam spojeným s lacnejším dovozom uhlia zo zahraničia, rozvojom obnoviteľných zdrojov a prísnejšími normami pre životné prostredie, čo spôsobuje, že sa uhlie dostáva na okraj energetického mixu a bude potrebné prikročiť k postupnému útlmu ťažby, skonštatovala Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Európska komisia myslí aj na sociálny rozmer útlmu baníctva, jednak v rovine výmeny skúseností, a regióny, ktorých táto transformácia čaká, by sa mohli inšpirovať dobrými príkladmi zo zahraničia z regiónov, ktoré už transformáciou prešli, ako aj v rovine možnosti finančnej pomoci z existujúcich prostriedkov Európskej únie,“ načrtla s tým, že ide hlavne o Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, ďalšou možnosťou je využitie prostriedkov z Európskeho globalizačného fondu, no tieto zatiaľ Slovensko nevyužilo.
Tlak na vládu na riešenie útlmu baníctva by mal podľa Vašákovej prísť s navrhovaným balíčkom Čistá energia pre všetkých Európanov.
„V závislosti od toho, keď sa balíček prijme a vstúpi do platnosti, budú tam určité obmedzenia pri využívaní uhlia, tiež ohľadom súladu štátnej pomoci s pravidlami Európskej únie,“ konkretizovala.
Hornonitrianske bane rokujú samostatne
Na okrúhlom stole sa nezúčastnili Hornonitrianske bane Prievidza, ich hovorkyňa Adriana Siváková to zdôvodnila tým, že takéto rokovania už v súčasnosti prebiehajú pod záštitou Úradu vlády, za účasti zástupcov Európskej komisie, ministerstva hospodárstva, ďalších zainteresovaných ministerstiev, predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja a Hornonitrianskych baní.
„Zastávame názor, že riešenie nevzíde z politických debát na námestiach, ani z okrúhlych stolov v kultúrnych domoch. Neprinášajú totiž žiadne konkrétne ani záväzné opatrenia,“ uviedla.
Uznesenie o využívaní domáceho hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030 platí, nikto ho nespochybnil, nezrušil a ani nevyhlásil žiadny útlmový program pre baníkov, preto nie je dôvod o ňom diskutovať, ozrejmila ďalej Siváková.
„Zásoby uhlia, ktorými uhoľné ložiská baní disponujú, nám poskytujú dostatočný časový priestor odborne a zodpovedne sa pripraviť na transformáciu našej podnikateľskej činnosti po vyťažení uhoľných zásob. Rozvíjame už viaceré mimobanské aktivity, ktoré sú prínosom pre zamestnanosť regiónu,“ dodala.
Návrhy opatrení z okrúhleho stola bude samospráva adresovať vláde, ministerstvu hospodárstva a Európskej komisii. Analýzu podmienok v regióne v súvislosti s útlmom baníctva pripraví aj nezisková organizácia CEPA - Priatelia Zeme.
