PRIEVIDZA. Viktória Hanovská si tak, ako mnoho iných ľudí, dopriala last minute dovolenku. Exkluzívna a tropická Dominikánska republika sa však v tom čase ocitla v oranžovom pôsobení hurikánu Irma.
Bolo tam nádherne
„Chcela som si spraviť radosť, vyberali sme si medzi Kubou a Dominikánskou republikou,“ začína rozprávať Viktória Hanovská. Spolu s dcérou išli nakoniec do
Dominikánskej republiky.
„Našťastie to osud tak zariadil, pretože Kuba sa ocitla priamo v ceste hurikánu Irma,“ spomenula. Po príchode bola nadšená prírodou i samotnou destináciou, hotelová izba viedla priamo k bazénu, personál bol milý a úslužný.
„Dokonca nás privítali i drinkom,“ povedala. Nádherné pláže s bielym pieskom si však užívali iba dva dni.
Potom to prišlo
V hoteli nedostali žiadne informácie, začali sa o nich obávať blízki. Tí im zasielali blížiacu sa situáciu prostredníctvom internetových správ.
„Pre domácich nebol dôvod na paniku, zrejme sa i báli, pretože v Európe nič také nie je,“ povedala. Zrejme nechceli vyvolať masovú histériu u hostí a nehovorili nič, pokiaľ to nebolo isté.
„Až potom sa na recepcii začali objavovať plagáty cestovných kancelárií s varovaním,“ spresnila. Podľa prognóz mal hurikán Irma nadobudnúť až piaty, najvyšší stupeň Saffirovej-Simpsonovej hurikánovej stupnice.
„Ľudia začali panikáriť, každý kto mal ruky a nohy nasadol na prvý spoj a letel domov,“ dodala. To však platilo iba pre Američanov, v hoteli zostali všetci, ktorým boli zaocenánske lety zrušené. V tom čase už začal robiť opatrenia i hotel, informovali svojich hostí o tom, čo a ako majú robiť.
„Museli sme byť ďaleko od okien, teda od skla, aby nás niečo nezranilo. Museli sme mať pri sebe zásoby jedla a vody na 48 hodín, dostali sme i sviečku a zápalky,“ povedala.
Tak isto platil prísny zákaz vychádzania, pretože smer vetra a sila padajúcich kvapiek sa nedali odhadnúť. Všetkých hostí chránila nekompromisná polícia a ochranka. Hotel sa snažil zabrániť škodám na zdraví a majetku zadebnením okien a protipovodňovými zábranami pri dverách.
Noc v teniskách
„V tú noc sme si chceli ustlať v murovanej kúpeľni,“ dodala. Matrac z postele však bol príliš veľký a do bezpečného priestoru sa nezmestil.
„Tak sme nakoniec všetko zabarikádovali, pozaťahovali sme tie ťažké závesy, cez ktoré by sa to rozbité sklo nedostalo,“ opísala. Noc museli stráviť oblečení a v teniskách, pri sebe mali iba vo vodovzdorných vreckách doklady a riadne nabité a vypnuté mobilné telefóny.
„Na ruke a na nohe som mala napísané číslo na slovenský konzulát, keby ma náhodou odvialo,“ povedala. Hurikán im už opísali domáci obyvatelia, poznali ho i z televízie.
„Toto sa však nedá s našou búrkou porovnať,“ dodala. Viktória Hanovská bola pripravená už na všetko.
„Ležala som v tej posteli s taškou cez plece, obutá v teniskách, nespala som, iba som počúvala zavíjanie vetra, veľký buchot a rachot a celú noc som ani nemala odvahu priblížiť sa k oknu, aby som sa pozrela,“ opísala. V strachu si cez seba a svoju tvár natiahla i paplón ako ochranu pred črepinami a vetrom.
„Strhávala som sa pri zvuku väčšieho buchotu,“ povedala.
„Bola som pripravená i ujsť, ale kam? Bolo nebezpečné dostať sa mimo uzavretý priestor a tá sila vetra a dažďa človeka môže úplne pohltiť,“ doplnila. V posteli teda iba nehybne ležala, čušala, počúvala, predýchavala a rozmýšľala.
Silný vietor bral so sebou všetko, bojovali s ním i palmy. (zdroj: ARCHÍV VH)Celý život pred očami
„Rozmýšľala som nad tým, že som sa v mojom veku vybrala na drahú dovolenku a neviem, či ešte uvidím svoju rodinu,“ povedala so slzami v očiach. Nevedela, či sa vráti do svojho bytu, a hovorila si, že keby ju niečo malo zavaliť, tak nech je smrť rýchla.
„Nechcela som, aby ma niečo zranilo tak, že by som zostala bez možnosti pohybu, lebo bez pohybu by som to nebola ja,“ dodala. Podľa jej slov jej v mysli prebehlo všeličo, videla pred očami celý svoj život. Bola však šťastná, pretože vychovala tri zdravé deti.
„Najviac som sa však bála o dcéru, ktorá bola so mnou, ona má celý život pred sebou,“ povedala. Hovorila si, že ak sa má niečo zlé stať, nech sa to stane obom a rýchlo, viac si však priala, aby všetko spolu prežili v zdraví.
„Od strachu som si aj poplakala, uchýlila som sa aj k motlidbám, naozaj som sa veľmi bála o život,“ zdôverila sa. „Asi som si vymodlila, že sa nám nič zlé nestalo,“ povedala.
(zdroj: ARCHÍV VH)Po búrke
„Keď už bolo po všetkom, odvážila som sa otvoriť dvere na izbe,“ povedala. Zo spoločných priestorov sa dnu dostala voda.
„Tam, kde nás pustili sme chodili po členky vo vode,“ opísala. Pláž však bola ešte zapáskovaná a more čierne. Vtedy si uvedomili, že od najväčšieho prívalu vody ich zachránili i koralové útesy. Následkom udalostí si museli nútene predĺžiť dovolenku, s čím však pred letom nepočítali.
„Rodina na Slovensku nám musela vybaviť napríklad i predĺženie cestovného poistenia,“ povedala. Po zážitkoch s hurikánom Irma sa konečne dostali na letisko. Cestou však prišla správa o približujúcom sa hurikáne José, ktorý mal zasiahnuť Dominikánsku republiku silou pod číslom štyri.
„Odlietali sme s meškaním a báli sme sa, že kvôli ďalšiemu hurikánu ani neodletíme,“ povedala. Domov sa však dostali, na prestupnom letisku v Dusseldorfe si porozprávali zážitky s ďalšími, ktorí boli v Dominikánskej republike v tom istom čase ako hurikán Irma.
„Viacerí nocovali i dva dni na letisku, všetci boli vystresovaní a nevyspatí, jednoducho, spať sa nijak nedalo,“ opísala.
„Musím však povedať, že po hurikáne to vedeli tak poupratovať, že sme mali hneď na druhý deň k dispozícii bazén. Polámané palmy nahradili zdravými, všetko sa snažili dať hneď do poriadku, i keď more bolo stále špinavé a čierne,“ ukončila.
Ocitli sa priamo medzi dvoma hurikánmi, pričom jeden prežili. Pred druhým sa im podarilo utiecť. (zdroj: ARCHÍV VH)
