PRIEVIDZA. Na jeseň pred 75 rokmi vznikol v Novákoch židovský pracovný tábor,ktorý bol najväčší na Slovensku. Najskôr v ňom sústreďovali Židov na ich odvoz do koncentračných táborov, neskôr tam fungovala garbiareň či kartonážna dielňa.
Pracovný tábor pre židovské obyvateľstvo na území nevyužitých muničných skladov zriadilo vtedajšie ministerstvo vnútra.
„Stalo sa tak už na jeseň v roku 1941, prichádzali tam prví zaistenci, ktorí adaptovali priestory barakov na obytné priestory, keďže bolo plánované, že tam bude umiestnených až 4000 Židov. Toľko ich tam však nebolo, najviac ich tam bolo v roku 1943, a to 1600 vo vtedajších 24 obytných barakoch,“ spomenul archivár Slovenského národného múzea Múzea Bojnice Erik Kližan.
Najskôr tábor podľa neho slúžil ako sčasti koncentračný, tam sa ľudia dlho nezdržali, pretože väčšinu z nich deportovali, hlavne do oblasti Lublinu.
„Neskôr po zastavení deportácií v októbri 1942 sa tábor premenil na pracovný a takým zostal až do zrušenia v auguste 1944,“ doplnil.
„Pre Židov bolo zriadených pätnásť dielní, najväčšia dielňa bola krajčírska, tiež tam bola kartonážka, drevovýroba, garbiarstvo, bolo tam dokonca chovateľstvo. Deti, ktoré tam boli sústredené, mali zriadenú materskú školu, školu, aby rodičia mohli pracovať. Jeden objekt si prebudovávali vždy na víkend na kultúrny dom,“ priblížil Kližan.
Novácky tábor mal zbernú oblasť vo vtedajšom prievidzskom, topoľčianskom a bánovskom okrese, do vyhladzovacích táborov z Novák deportovali v rámci transportov odhadom 4-tisíc až 5-tisíc Židov.
Pôvodne židovský tábor po konci vojny určili na internáciu Nemcov. V rokoch 1946 a 1947 slúžil na internovanie asociálov a po nástupe komunistického zriadenia v roku 1948 najmä politických väzňov. Boli tam zavretí mnohí kňazi aj spevák František Krištof Veselý. Tábor zanikol v roku 1953, objekty neskôr prevzalo košské poľnohospodárske družstvo, ktoré sa však o ne nestaralo, preto budovy rozobrali. Jeho existenciu dnes pripomína pár stĺpov.
O osude nováckeho tábora sa verejnosť mohla dozvedieť na Kližanovej prednáške, ktorú pripravila Hornonitrianska knižnica v Prievidzi v rámci svojho dlhodobého projektu o holokauste História na dlani.