PRIEVIDZA. Presne 202 centimetrov vysoký volejbalista má veľké skúsenosti z Brazílie, Portugalska, Argentíny, Grécka, Francúzska, Iránu a Španielska.
Kedy ste začali s volejbalom a kto vás k nemu priviedol?
– Pracoval som v pekárni a zákazníci sa ma často pýtali, či hrám volejbal alebo basketbal, pretože som vysoký. Môj šéf počul jednu z tých otázok a našiel pre mňa volejbalový klub. Mal som vtedy šestnásť rokov.
Hrali ste vo viacerých európskych krajinách. Ktorú ste si obľúbili najviac a prečo?
– Mal som to šťastie hrať a spoznať niektoré krajiny a každá z nich bola špecifická, pretože to boli rôzne štáty s rôznymi kultúrami. Portugalská Benfica Lisabon bola špeciálna tým, že to bol môj prvý zahraničný klub. Ďalšou krajinou, v ktorej sa mi veľmi páčilo, bolo Španielsko. V Almerii sme vyhrali tri súťaže a v Španielskej lige som bol ocenený ako MVP.
V Narbonne ste hrali so súčasným manažérom VK Prievidza, Andrejom Patúcom. Rozumeli ste si?
– Samozrejme, že áno. Andrej má dobré srdce a za dobrým hráčom sa skrýva výborný človek.
Vo vašom poslednom klube, Maringá, ste hrali s jedným z najlepších hráčov histórie volejbalu, Ricardom.
– Ricardo bol jedným z najlepších hráčov na svete a nepochybne je to športová legenda. V súčasnosti vlastní jeden z brazílskych tímov. Ale ako osobu preferujem Andreja.
Čo je vašim celoživotným krédom?
– Prvým je viera v Ježiša Krista. Druhým ťažká práca.
Tešíte sa na Slovensko? Prečo práve Prievidza?
– Slovensko je pre mňa novou výzvou a nie je tu priestor na úzkosť. Zima, zlepšenie svojej angličtiny a dosiahnuť najlepšiu fyzickú formu v 36 rokoch sú niektoré z prekážok, ktoré musím prekonať. To, čo zavážilo na mojom rozhodnutí prísť hrať na Slovensko bolo priateľstvo s Andrejom. Priznávam však, že predtým ako som sem prišiel, nevedel som, kde sa Slovensko nachádza.
Aké sú vaše ciele na nadchádzajúcu sezónu?
– Byť lepším ako včera. Hráčom i človekom.
