NITRIANSKE PRAVNO. Jozef Majzlan má 62 rokov a okrem toho, že si čerstvo užíva svoj dôchodok, je i nadšencom histórie a amatérskym archeológom. Nedávno sa mu, spolu s profesionálnym archeologickým tímom podarilo objaviť poklad. Pražské groše však neboli tým jediným pokladom. Stáli iba na konci päťročnej práce a hľadania oveľa väčších pokladov, tých, ktoré rozprávajú o histórii miesta Vyšehrad.
Na začiatku bola Bojná
„Každý má nejakého koníčka,“ povedal Majzlan. História ho vždy bavila, jeho prvými výkopovými prácami boli tie, ktoré sa uskutočnili pri vrcholových nálezoch výskumných prác Karola Pietu na Bojnej. Jozef Majzlan vie, že nevstúpi do učebníc dejepisu, pretože našiel iba črepy.
„Pre niekoho črepy, pre mňa osobne veľmi významné veci,“ povedal. Dovolenkuje bádaním po Slovensku, pretože jeho ideálna dovolenka je hrabanie sa v zemi. Podľa jeho slov však nie je archeológom v pravom slova zmysle.
„Hľadám iba stopy nedeštruktívnymi metódami, chodím všade s otvorenými očami,“ poodhalil.
Hľadanie stratených prameňov
Práca na Vyšehrade začala zbieraním informácií. „Našiel som staré mapy, behal som po archívoch, knižniciach, prečítal som všetky publikované a staré pramene o Vyšehrade, hornej Nitre a Turci,“ povedal. Jozef Majzlan nechal preložiť všetky stredoveké listiny týkajúce sa regiónu z maďarčiny a latinčiny.
„Celú problematiku som študoval tri až päť rokov,“ priznal. Sám hovorí, že už je i maličkým odborníkom na danú problematiku. Jozef Majzlan pochádza z Pravenca a venuje sa iba najbližšiemu regiónu a priľahlým regiónom Turiec a horná Nitra. „Všetko so všetkým súvisí,“ povedal.
Stratený nájdený kostol
V historických prameňoch sa v roku 1258 spomínal na Vyšehrade Kostol Panny Márie. Tieto stredoveké listiny sa nachádzajú v maďarskom historickom archíve a vyšli i v slovenskom preklade stredovekých listín.
„Tento kostol sa spomína i v majetkových listinách Pravenca,“ povedal. Vyšehrad a Pravenec mali spoločných majiteľov a bola to rodina Diviackovcov. Boli majiteľmi územia okolo Vyšehradu, ale i celej diviackej doliny a ďalších majetkov. Pramene však na nájdenie ruín nestačili. Bola potrebná i vytrvalosť.
„Ja som ten kostol na základe prameňov cielene hľadal,“ priznal. Najprv našiel iba zvyšok trčiacej ruiny nie väčšej ako meter štvorcový. Potom systematicky prehľadával celé okolie Vyšehradu.
„Áno, významná regionálna archeologička Marta Remiášová vedela o sakrálnej stavbe, ale nikdy ju nelokalizovala a to napriek viacerým výskumným sezónam,“ prezradil.
Záhadu vyriešila tehla
Jozef Majzlan našiel v okolí pálené tehly. Nemali žiadny punc, ten sa týka iba tehiel zo starého obdobia, alebo naopak z novšieho.
„Práve tie tehly ma nakopli, pretože som bol presvedčený, že je to ten kostol,“ prezradil. Tehlu následne poslal na expertízu do národného múzea.
„Jednoznačne sa vyslovili, že je to typ tehál používaných do 13. storočia,“ povedal. Na základe tohto zistenia rozbehol birokratický kolotoč.
„Úrady sa ešte nestretli s tým, že o povolenie výskumu žiada fyzická osoba,“ zdôveril sa. Vyšehrad si potom zobrala pod krídlo profesionálna archeologická skupina z Turca pod vedením Milana Horňáka. Nájdená tehla sa tak stala medzníkom výskumu a nájdenia ďalších pokladov historického významu.
Celý komplex bol postavený z vápenca, ale na nálezisku sa nachádzalo množstvo tehál. Keďže sú to momentálne už iba ruiny so zachovanými nie veľmi vysokými nadzemnými časťami, bádatelia prepokladajú, že tehly tvorili výplň alebo architektonickú výzdobu okien a dverí.
„Je to unikát, myslím si, že je to stavba superlatívov, pretože je to jedna z najstarších, najvyššie položených a možno i najväčších románskych stavieb na severozápadnom Slovensku,“ povedal. Podľa jeho slov musela táto krásna, do biela sfarbená stavba svietiť na celú dolinu a bolo ju vidieť už od Novák.
Kostol, kaplnka, alebo mýtnica?
Postupne objavovali obrovskú ruinu, podľa odhadu ide o komplex s rozmermi dvadsať krát pätnásť metrov.
„Môže to však byť väčšie, je to len predpoklad, pretože v okolí sa nachádzajú ďalšie pozostatky,“ prezradil. O prítomnosti sakrálnej stavby sú presvedčení podľa polkruhového architektonického útvaru, v ktorom sa nachádzal oltár. Vyšehrad patril Diviackovcom a je pravdepodobné, že na ňom mali sídlo. Vyšehrad stál na strategicky výhodnej polohe, na rozhraní hornej Nitry a Turca. Prechádzala tadiaľ i obchodná cesta.
„Túto cestu sme tak isto našli a dokázali,“ povedal. Ležala vzdušnou čiarou presne sto metrov nižšie ako najvyššie miesto Vyšehradu. Komplex mohol slúžiť i ako súkromná kaplnka Diviackovcov, ich sídlo, alebo dokonca ako stavba na vyberanie mýta.
„Mohla slúžiť v rôznych obdobiach na rôzne účely,“ upresnil.
Je však nespochybniteľné, že stavba bola pri svojom konci cirkevná. Listina z roku 1258 hovorí o tom, že Budimer Diviacky, ktorý bol pravdepodobne posledným majiteľom Vyšehradu, daroval Kostol Panny Márie mníchom z Kláštora pod Znievom. V roku 1413 sa v prameňoch spomína už ako zaniknutá strážna veža.
„Došlo k zmene obyvateľstva, k silnej nemeckej kolonizácii a pravdepodobne noví obyvatelia stratili kontext, k čomu tá stavba vlastne slúžila,“ povedal.
Vráta na tereziánskej mape
Na starej tereziánskej mape sú zakreslené horné a dolné vráta.
„Je to veľmi zaujímavé, pretože v tom čase to bola nemecká oblasť a veľa názvov na mape je po slovensky,“ spresnil. Pravenec považujú historici za najsevernejšiu hornonitriansku slovenskú obec, odtiaľ začínalo súvislé nemecké osídlenie.
„Tieto vráta sme stotožnili s dvoma valmi, ktoré sme našli,“ povedal.
Podľa jeho slov boli narýchlo vybudované, zemina bola nahrnutá na stoštyridsaťmetrové úseky. Predpokladá, že ich dali vybudovať Diviackovci.
„Vtedy boli ľudia takí istí ako dnes a tak isto radi platili dane,“ zažartoval. Bola to zrejme jediná cesta a Diviackovci tam zrejme vyberali mýto, o čom našli i dôkazy.
„Ľudia boli jednoducho prinútení ísť jedným prechodom z hornej Nitry do Turca a späť,“ povedal.
Vyšehrad bez hradu
Historici sa zhodujú, že na Vyšehrade bol drevozemný hrad.
„Kamenné hrady sa začali budovať až po vpáde Tatárov,“ ozrejmil. Uhorský kráľ Bela IV. zistil, že Uhorsko je v týchto bojoch veľmi zraniteľné a drevené stavby nepredstavujú žiadnu ochranu. Došlo k rozvoju výstavby kamenných hradov.
„Vtedy začali, alebo prestavili i neďaleký Znievsky hrad,“ povedal. Tatárske nebezpečenstvo však pominulo a na svojom význame stratil i tento hrad. Na Vyšehrade pátrala predovšetkým Marta Remiášová, nenašla však žiadne stopy po kamennom hrade.
„Je teda vysoký predpoklad, že tam stál drevený hrad, ktorého veľkosť však nie sme schopní určiť,“ ozrejmil.
Čo bude ďalej?
Na území naďalej prebieha výskum a všetky nálezy sa budú musieť odborne spracovať.
„Je tam ešte roboty na desať, pätnásť rokov,“ povedal. Nadšenca stál výskum vlastné nemalé finančné prostriedky. Od začiatku si však zobrala túto historickú vzácnosť pod patronát obec Nitrianske Pravno.
„Výskum trvá tri roky, z toho jeden rok ho financoval Jozef Majzlan z vlastných prostriedkov,“ povedal Jozef Balčirák, starosta Nitrianskeho Pravna.
Obec pomáhala materiálnym spôsobom. Neskôr požiadala o finančné prostriedky i ministerstvo kultúry, cez projekt Letná škola archeológie, šľachtické sídlo Vyšehrad pod Hradiskom v celkovej výške 12-tisíc eur s päťpercentnou spoluúčasťou obce. Obec naďalej zabezpečuje výskum i materiálne.
„Práce zastrešoval, minulé i toto leto, archeológ Milan Horňák spolu so študentmi a mládežou,“ spresnil.
„Myslím si, že obec a okolie sa dostane do povedomia, pretože nálezy sú celoslovenského významu. Veríme, že to zvýši i turistický ruch,“ dodal.
