PRIEVIDZA. V marci oslávil futbalový veterán päťdesiat rokov. Na jeho brankárskom umení to však vôbec nie je vidieť, veď do vrecka by napriek svojmu veku schoval mnohých mladších kolegov.
Loptu za chrbát nepustil
Svoje umenie predvádzal i v minulej sezóne medzi tromi žrďami Handlovej, ktorej dopomohol k pohodlnému deviatemu miestu v Majstrovstvách oblasti. Od nového ročníka sa dohodol s treťoligovou Prievidzou, kde robí náhradného brankára. A jeho chvíľa prišla hneď v prvom kole na pôde Nových Zámkov, kde v 77. minúte striedal zraneného Lehockého.
„Nevnímam to tak, že mám päťdesiat. Stále trénujem a cítim sa veľmi dobre, takže som bez problémov nastúpil. Nemám problém chytať ani proti Slovanu,“ odkazuje skúsený brankár Anton Kováčik.
Za posledných trinásť minút loptu za svoj chrbát nepustil a predviedol niekoľko pekných zákrokov.
„Chytával som aj v druhej lige, takže spolieham na svoje skúsenosti. Žena mi dohovárala, aby som s chytaním prestal, vraj je to už na smiech, ale mňa to stále veľmi baví. Nikdy sa necítim byť unavený a teším sa na každý jeden tréning. Vyvrcholením je vždy víkendový zápas,“ ďalej prezradil o sebe.
Nikdy nebol zranený
Po celý život chytal Kováčik za Handlovú. A to bez prestávky, pretože žiadne vážnejšie zranenie nikdy nemal.
„Za moju kariéru sa vystriedalo azda tridsať trénerov. Drobné šrámy som si liečil vždy počas letnej či zimnej prestávky. Bol som aj na operácii kolena, ale to tiež len cez prestávku, aby som mohol ďalej chytať,“ vysvetlil.
Po päťdesiatke sa Handlovú rozhodol opustiť, no mal na to svoje dôvody. V Prievidzi spolu hráva so synom Alexandrom a trénuje nádejných gólmanov.
„V Handlovej chceli, aby som zostal, dokonca malo záujem aj Ráztočno. Rozhodol som sa však takto. Chcem mladým chlapcom odovzdať svoje skúsenosti,“ povedal.
Kováčik: Futbal zbožňujem
V klube momentálne kryje chrbát Tomášovi Lehockému, ktorý prišiel z druholigového Pohronia.
„Má smolu na zranenia, ale je to veľmi dobrý brankár. Je vidno, že bol v druhej lige. Veľmi dobre sa s ním pracuje, ani som neveril, že takýto gólman sem môže prísť,“ pochválil svojho kolegu.
Anton Kováčik brankársky vzor nemá, rád však sleduje anglickú ligu.
„Stále sa snažím odkukať niečo od tých najlepších a preniesť to do praxe. Kedysi sme takto netrénovali, nemali sme žiadne pomôcky ako napríklad kužele. Mali sme len jednu loptu, s ktorou sa hralo. A teraz ich máme stovky. To nie je však ten pravý dôvod, prečo nechcem zavesiť kopačky na klinec. Jednoducho futbal zbožňujem,“ uzavrel brankársky veterán Anton Kováčik.
